DUŠEVNÉ ZDRAVIE A PANDÉMIA COVID 19

 

Dňa 6. 3. 2021 uplynul rok, odkedy sa na Slovensku objavila prvá zmienka o potvrdenom pozitívnom prípade na ochorenie COVID-19. Od tohto momentu sa začala meniť celková situácia, ktorá zasiahla každého obyvateľa. Dopady tejto pandémie sú prítomné aj v dnešných dňoch a zasiahli do viacerých oblastí osobného, rodinného, pracovného, spoločensko-kultúrneho či ekonomického života a budú doznievať ešte určitú dobu.

Koronavírusová choroba (COVID-19) je infekčné ochorenie spôsobené novoobjaveným koronavírusom. U väčšiny ľudí infikovaných vírusom COVID-19 sa vyskytnú mierne až stredne závažné príznaky ochorenia a uzdravia sa bez toho, aby vyžadovali špeciálne ošetrenie. U starších ľudí a osôb so zdravotnými problémami, ako sú kardiovaskulárne choroby, cukrovka, chronické respiračné choroby a rakovina, je vyššia pravdepodobnosť vzniku závažných chorôb(1). U väčšiny infikovaných osôb sa ochorenie COVID-19 prejavuje podobne ako chrípkové ochorenie, vyskytuje sa bolesť hlavy, horúčky, kašeľ, strata aleba výrazná zmena čuchu a strata vnímať chuťové podnety. V prípade zhoršenia ochorenia môže dôjsť až k život ohrozujúcim komplikáciám ako zápal pľúc, cievna mozgová príhoda, infarkt myokardu, akútna obličková nedostatočnosť, šok a následne aj k úmrtiu(9).

COVID-19 má za následok nárast známych rizikových faktorov pre problémy duševného zdravia. Spolu s nepredvídateľnosťou a neistotou môže “lock down” a fyzické dištancovanie viesť k sociálnej izolácii, strate príjmu, osamelosti, nečinnosti, obmedzenému prístupu k základným službám, zvýšenému prístupu k jedlu, alkoholu a hazardným hrám online a k zníženiu rodinnej a sociálnej podpory, najmä u starších a zraniteľných ľudí(3) a sebapoškodzovaniu alebo samovražednému správaniu(5).

Starostlivosť o naše duševné zdravie a pohodu je rovnako dôležitá ako starostlivosť o našu fyzickú stránku. Duševné zdravie je neodlučiteľnou súčasťou každého z nás(4), je to stav blahobytu, v ktorom si človek uvedomuje svoje vlastné schopnosti, dokáže sa vyrovnať s bežným životným stresom, môže produktívne pracovať a môže byť prospešný svojej komunite. Duševné zdravie je základom našej kolektívnej a individuálnej schopnosti človeka ako premýšľať, cítiť, vzájomne spolupracovať, zarábať si na živobytie a užívať si život(10).

Pandémia COVID-19 má zásadný vplyv na náš život. Mnohí z nás čelia výzvam, ktoré môžu byť stresujúce, ohromujúce a spôsobiť silné emócie u dospelých a detí. Na zníženie šírenia COVID-19 sú potrebné opatrenia v oblasti verejného zdravia, ako je napríklad sociálny dištanc, ktoré vedú k tomu, že sa cítime izolovane a osamelo a môžu zvýšiť stres a úzkosť. Naučiť sa zdravo zvládať stres spôsobí, že sa stanete odolnejšími vy, ľudia, na ktorých vám záleží a okolie(6).

Stres môže spôsobiť nasledovné:

  • Pocity strachu, hnevu, smútku, obáv, otupenia alebo frustrácie.
  • Zmeny chuti do jedla, energie, túžob a záujmov.
  • Ťažkosti s koncentráciou a rozhodovaním.
  • Ťažkosti so spánkom alebo nočné mory.
  • Fyzické reakcie, ako sú bolesti hlavy, bolesti tela, žalúdočné problémy a kožné vyrážky.
  • Zhoršenie chronických zdravotných problémov.
  • Zhoršenie stavu duševného zdravia.
  • Zvýšené používanie tabaku, alkoholu a iných látok(6).

Počas pandémie COVID-19 je prirodzené cítiť stres, úzkosť, smútok a obavy. Pre zvládanie stresu vyskytujúceho sa počas pandémie COVID-19 uvádzame zdravé spôsoby, ako sa s ním vyrovnať. Tým môžete pomôcť sebe, ostatným a svojej komunite zvládať nakumulovaný stres:

Robte si prestávky pri sledovaní, čítaní alebo počúvaní novinových správ, vrátane tých na sociálnych sieťach. Je dobré byť informovaný, ale neustále počúvanie o pandémii môže byť znepokojujúce. Zvážte obmedzenie správ iba na párkrát denne a na chvíľu sa odpojte od obrazoviek telefónu, televízie a počítača.

Starajte sa o svoje telo:

  • Zhlboka sa nadýchnite, natiahnite alebo meditujte nad vonkajšou ikonou.
  • Snažte sa jesť zdravé a vyvážené jedlá.
  • Cvičte pravidelne.
  • Doprajte si dostatok spánku.
  • Vyvarujte sa nadmerného užívania alkoholu, tabaku a návykových látok.
  • Pokračujte v bežných preventívnych opatreniach (ako je očkovanie, skríning rakoviny atď.) Podľa odporúčaní vášho lekára.

Ak je to možné, nechajte sa zaočkovať vakcínou proti COVID-19.

Nájdite si čas na odpočinok. Skúste sa venovať iným činnostiam, ktoré vás bavia.

Spojte sa s ostatnými. Porozprávajte sa s externou ikonou ľudí, ktorým dôverujete, o vašich obavách
a o tom, ako sa cítite.

Spojte sa so svojimi komunitnými alebo vieroučnými organizáciami. Kým sú zavedené opatrenia na dištancovanie od spoločnosti, skúste sa pripojiť online, prostredníctvom sociálnych médií alebo telefonicky či poštou.

Duševné zdravie by sa malo ceniť a chápať ako kľúč, ktorý nám umožňuje odblokovať širokú škálu zdravotných a sociálnych výhod. Ak je tento zdroj poškodený, nedovolí nám dosiahnuť náš kolektívny potenciál. Aby sme sa naučili, ako môžeme predchádzať problémom s duševným zdravím, musíme hľadať odpovede na túto základnú otázku: čo spôsobuje problémy s duševným zdravím? Vedecké výskumy v oblasti duševného zdravia poukazujú, že pri udržaní duševného zdravia sa musíme zamerať na jeden model, ktorý spája biologické, psychologické, sociálne a environmentálne faktory(7). Aj pandemická situácia v súvislosti s výskytom COVID-19 v našej populácii ukázala, ako je dôležité zlepšovať a udržiavať si dobrú duševnú kondíciu.

Na zlepšenie duševného zdravia sa odporúčajú následovné aktivity(2):

Pravidelný denný režim (ranná hygiena, pravidelný stravovací režim, spánok v rovnakom čase).

Plánovanie povinností a aktivít na deň a v dlhšom časovom úseku, naplánovať oddychové aktivity (cvičenie, prechádzky, knihy, TV, rádio atď.).

Dôležité je uplatňovať tzv. rituály, teda činnosti, ktoré sa odohrávajú v pravidelnej dobe a majú ustálený charakter. Vedú k upokojeniu mysle (čo je dokázané napr. pri snímaní mozgových vĺn). Tento systém na „resetovanie mysle“ používajú všetky významné svetové náboženstvá.

Nezanedbávať priateľov a známych (využívať telefonický alebo mailový kontakt).

Minimalizovať sledovanie spravodajstva ohľadom vývoja pandémie COVID-19.

Efektívne komunikovať, pri komunikácii s blízkymi ľuďmi alebo pri pracovnej komunikácii mať na pamäti, že aj iní ľudia vnímajú túto situáciu ťaživo (nezvyšovať hlas, argumentovať vecne a bez urážania).

Uplatniť tzv. „denné snenie“. Stačí si niekoľko minút predstavovať niečo, čo je veľmi príjemné.

Povolené podporné prostriedky, napr. káva, čaj, kakao, čokoláda (obsahujú stimulačné látky).

Aplikovať relaxačné cvičenia, ktorých cieľom je navodiť vnútornú pohodu a harmóniu. Takýchto uvoľňovacích techník je veľké množstvo. Ich podstata spočíva väčšinou v ovládaní techniky dýchania, najmä dýchanie bránicou. Odporúča sa jóga a iné relaxačné techniky. Ideálne je nacvičiť si tieto techniky pod vedením inštruktora.

Pri pozorovaní vážnych príznakov vyhorenia, tzv. burnout syndróm, sa odporúča zmiernenie pracovného zaťaženia, prípadne ak je to možné, dovolenka alebo neplatené voľno. Ideálne je ak odstránime alebo zmiernime tie prvky práce, ktoré zamestnanec považuje za najviac stresujúce, napr. viac prestávok, rovnomernejšie rozdelenie práce, zmena pracovného zaradenia a iné manažérske opatrenia.

Konanie dobrých skutkov znižuje úroveň stresu. Počas takýchto činností sa človek odďaľuje od svojich ťažkostí a stúpa jeho sebaúcta.

SEX je veľmi účinný spôsob relaxácie vzhľadom na to, že sú ihneď uvoľňované tzv. hormóny šťastia, najmä endorfíny. Nie je pri tom nutné dosiahnuť vyvrcholenie, ale samotné nežnosti a dotyky pozitívne naladia. Autoerotika má tiež výrazne pozitívny účinok.

Reč tela – pri smútku, únave, depresii a pri prežívaní udalostí, ktoré vnímame negatívne, má človek tendenciu zaujať obranný postoj. To znamená sklonená hlava, spustené a dopredu posunuté ramená. Obranou je zmena postoja tela – vystrieť chrbát a ramená, vztýčiť hlavu. To je signál pre centrálny nervový systém, že situácia na periférii je v poriadku, čo pozitívne ovplyvňuje limbický systém (systém vnímania emócii) a dochádza k emočnému preladeniu.

Vyššie uvedené kroky k udržaniu a zlepšeniu duševnej kondície nám môžu pomôcť vykonávať aj určité pomáhajúce stratégie, označované aj ako stratégie sebakontroly:

odmeníme sa ak sme urobili niečo, čo sme si zaumienili;

realizujme zaumienenú zmenu systémom krok za krokom, vhodné je stanoviť si malé a jasné ciele, ktoré neskôr vedú k dosiahnutiu celkového cieľa;

učme sa pomocou pozorovania, ako druhí zaobchádzajú s určitými situáciami;

všímajme si, čo robíme a ako sa pritom cítime;

napíšme si plán, čo by sme chceli zmeniť a ako by sme sa chceli odmeniť za realizáciu.

Jednotlivé stratégie sebakontroly pomáhajú zmeniť naše myslenie a konanie čo má za následok aj pozitívne ovplyvnenie našej emócie(8).

Ak má človek pocit, že situáciu v súvislosti s pandémiou COVID-19 nezvláda, zhoršuje sa mu jeho duševný stav, mení sa mu nálada, má stavy vnútorného napätia a sú prítomné dlhotrvajúce poruchy spánku je vhodné navštíviť odborníka v oblasti duševného zdravia, t.j. psychiatra, psychológa, psychoterapueta či sestru špecialistku v ošetrovateľskej starostlivosti v psychiatrii alebo sestru komunitného zdravia. Jednotliví odborníci vedia erudovane poskytnúť odborné rady a pomoc.

PhDr. Marek Rabinčák, PhD., MPH
MUDr. Henrieta Popjaková

Psychiatrická nemocnica Michalovce
Akútne psychiatrické oddelenie 2

 

Referencie

(1)       WHO. 2021. Health    topics / Coronavirus   [online] [cit. 08.04.2021]. URL: https://www.who.int/health-topics/coronavirus#tab=tab_1

(2)       Bršiak V. (2021). Starostlivosť o duševné zdravie v čase pandémie ochorenia COVID-19 [online] [cit.01.04.2021]. URL: https://www.bezpecnostvpraxi.sk/odborny-clanok/starostlivost-o-dusevne-zdravie-v-case-pa ndemie-ochorenia-covid-19.htm

(3)       Moreno C, Wykes T, Galderisi S, Nordentoft M, Crossley N, Jones N, Cannon M, et al. (2020). How mental health care should change as a consequence of the COVID-19 pandemic. Lancet Psychiatry 2020; 7: 813–24. DOI.org/10.1016/ S2215-0366(20)30307-2

(4)       Australian Government. In Mental health and wellbeing support for employees during the COVID-19 pandemic [online] [cit.08.04.2021]. URL: https://www.health.gov.au/sites/default/files/documents/2020/09/coronavirus-covid-19-mental-health-and-wellbeing-support-for-employees-during-the-covid-19-pandemic.pdf

(5)       WHO Europe. 2021. Mental health and COVID-19 [online] [cit.08.04.2021]. URL: https://www.euro.who.int/en/health-topics/health-emergencies/coronavirus-covid-19/publications-and-technical-guidance/noncommunicable-diseases/mental-health-and-covid-19

(6)       CDC. 2021. Coping with Stress [online] [cit.08.04.2021]. URL: https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/daily-life-coping/managing-stress-anxiety.html

(7)       Kousoulis, A (2019) Prevention and mental health: Understanding the evidence so that we can address the greatest health challenge of our times. Mental Health Foundation, 2019. 34 p. URL: https://www.mentalhealth.org.uk/sites/default/files/MHF_Prevention_Report_ONLINE-VERS ION.pdf

(8)       Kühner Ch, Weber I (2003). Predchádzanie depresiám. Trenčín: Vydavateľstvo F, 206 s.

(9)       Pospíšil, D (2020). Neuropsychiatrické prejavy pri COVID-19. Psychiatr. prax, 2020;21(4):147-152. ISSN 1335-9584.

(10)Rabinčák, M (2020). Psychoedukačné intervencie sestier u pacientov s depresiou. [Dizertačná práca]. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Bratislava. 200 s.


Autor: PhDr. Marek Rabinčák, PhD., MPH MUDr. Henrieta Popjaková Psychiatrická nemocnica Michalovce Akútne psychiatrické oddelenie 2


« Späť