Súčasťou úspešného manažmentu diabetu je aj pravidelné monitorovanie hladiny glukózy v krvi. Pod pojmom selfmonitoring (sebakontrola) rozumieme v užšom slova zmysle kontrolovanie glykémií. Pacient si pomocou glukomera stanovuje hladiny cukru nalačno a po jedle v priebehu dňa a noci. V širšom slova zmysle je selfomonitoring aj kontrolovanie glykozúrie (stanovovanie cukru v moči), ketonúrie (stanovovanie ketolátok v moči), prípadne meranie a sledovanie telesnej hmotnosti a krvného tlaku. Množstvo klinických štúdií dokázalo, že intenzívna a dôsledná kontrola hladiny glykémie prináša úspešnejšiu liečbu cukrovky, zlepšenie kvality života diabetikov a podstatné zníženie výskytu komplikácií cukrovky alebo spomalenie rozvoja ochorenia. Skúsenosti z diabetologických ambulancií ukazujú, že ak diabetik pozná svoju aktuálnu glykémiu, pomáha mu to dodržiavať diétne opatrenia a zásady životosprávy. Pacient môže aktívne ovplyvňovať svoje glykémie v bežnom živote, ale aj počas „zvláštnych“ situácií  ako sú ochorenia spojené s teplotami či hnačkami, pri hyperglykémii aj hypoglykémii. Vďaka selfmonitoringu sa  dokáže prispôsobiť aj pri výrazných zmenách denného režimu  ako sú cestovanie, dovolenky, sviatky, pri vyššej alebo neobvyklej fyzickej aktivite. Početnosť a načasovanie kontrol glykémií je veľmi individuálne. Nestačí však svoje hodnoty len zaznamenávať a zhromažďovať. Pacient vybavený glukometrom by mal vedieť aj správne tieto dáta vyhodnotiť. Napríklad ak je vysoká alebo nízka glykémia , mal by si to vedieť dať do súvisu s tým či jedol veľa alebo málo, či sa hýbal dostatočne, alebo nie, či si má upraviť dávku inzulínu alebo liekov, prípadne si ku glykémii zapísať poznámku a následne ju prediskutovať so svojím diabetológom. Aj selfmonitoring má svoje limity. Pacient si napríklad kontroluje glykémiu v rovnakých denných dobách, čím môžu uniknúť problematické časové úseky. Selfmonitoring sa samozrejme nedá robiť v zamestnaní, počas športovania či v spánku. Táto metóda "samokontroly" nie je vhodná ani pre nespolupracujúcich  pacientov , starých ľudí alebo ľudí s duševnými ochoreniami či mentálnym postihnutím. Lekári sa veľmi často stretávajú v ambulanciách aj s prikrášľovaním výsledkov selfmonitoringu. Pacienti si napríklad odmerajú hladiny glukózy tesne pred kontrolou, keď krátkodobo dodržiavajú diétne a režimové opatrenia. Výsledky selfmonitoringu však potom nesedia s hodnotami glykovaného hemoglobínu. Tie odhalia vysoké glykémie v sledovanom období, hoci aktuálna hladina cukru je v poriadku. Našťastie pacientov s takouto „zodpovednosťou“ za vlastné zdravie je menšina.


Odporúčané články

Mám diabetes. Ako si môžem sám pomôcť?

Mám diabetes. Ako si môžem sám pomôcť?

Tak, opäť tu máme Svetový deň diabetu. Asi sa pýtate, či máme čo oslavovať. Faktom totiž stále zostáva, že cukrovka je zákerná chronická choroba, ktorá vám vie pekne strpčiť každodenný život. Jej neskoré komplikácie môžu viesť k slepote, dialýze, či k amputácii končatiny.

Čítať viac
Príbeh môjho pacienta Petra

Príbeh môjho pacienta Petra

Som lekárka. Diabetologička. Každý deň stretávam desiatky pacientov s diagnózou diabetes mellitus. Takmer každý má vo svojom okolí človeka s touto chorobou. Tí najbližší vedia, aké komplikácie prináša do života pacientovi a jeho rodine. Prognózy tohto ochorenia nie sú optimistické. Napriek tomu, mojím zámerom je optimizmus prejaviť a podeliť sa o skúsenosť s novou metódou liečby diabetu 2. typu.

Čítať viac
NFI protokol - nový prístup k liečbe diabetu 2. typu.

NFI protokol - nový prístup k liečbe diabetu 2. typu.

Od júna 2018 je na Slovensku využívaný nový spôsob liečby diabetu 2. typu, tzv. NFI protokol. Prvým pacientom, u ktorého bol využitý NFI protokol je pán Peter. Tento 64-ročný pán sa liečil na cukrovku 2. typu takmer 30 rokov. Dlhé roky užíval tablety, neskôr si začal aplikovať inzulín v intenzifikovanom režime, 4x denne. Po úspešnom absolvovaní NFI protokolu je už 10 mesiacov bez akejkoľvek liečby na cukrovku (pod dohľadom diabetológa mal postupne vysadené lieky na cukrovku aj inzulín).

Čítať viac