Existuje niekoľko hodnôt, ktoré doslova ohraničujú život diabetika a jeho normálne fungovanie. Iba tie „správne čísla“ mu pomôžu udržať sa na hrane. V živote diabetika je najdôležitejšou normou hladina cukru v krvi-glykémia.
Hladina krvného cukru sa v priebehu dňa mení u každého človeka. U zdravých ľudí však nikdy však neklesne pod 3,3mmol/l a nalačno nestúpne nad 5,5 mmol/l. Len krátko po jedle je trochu vyššia, ale do dvoch hodín už klesá pod 7,8 mmol/l a dostáva sa do rozmedzia 3,3-5,5 mmol/l. Súhra hormónov inzulínu, glukagónu a adrenalínu zaisťuje v tele účinné hospodárenie s glukózou. Umožňuje jej prísun do celého tela, jej dobré spracovanie a využitie a spoľahlivo udržuje hornú i dolnú neprekročiteľnú hranicu glykémie. Pri diabete toto hospodárenie nefunguje. Diabetes mellitus je porucha, pri ktorej glykémia stúpa- vzniká hyperglykémia.
Na opačnej strane výkyvov krvného cukru je hypoglykémia- príliš nízka hladina cukru v krvi. Časté vzostupy a pády hladín cukru sú pre diabetikov veľmi nebezpečné. Môžu spôsobiť rôzne akútne ale aj chronické komplikácie cukrovky. Priveľa cukru v krvi - hyperglykémia (vysoká glykémia) nebolí a pre mnoho pacientov platí „čo nebolí, nie je treba liečiť". Je to však omyl, pretože vysoká glykémie má na telo zlý vplyv a vedie k vzniku tzv. neskorých komplikácií diabetu.
Hyperglykémia
Hyperglykémia je vysoká hladina glukózy (cukru) v krvi. Jej najčastejšou príčinou je cukrovka, pri ktorej bunky nie sú schopné pre nedostatok inzulínu či inzulínovú rezistenciu glukózu spracovať a využiť ako zdroj energie. Vysoká koncentrácia glukózy v krvi poškodzuje steny ciev, spojivové tkanivo a v konečnom dôsledku spôsobuje všetky chronické komplikácie diabetu – poškodenie očí, obličiek, nervov, srdca a aj obávanú diabetickú nohu.
Zdravým ľuďom enzýmy rozkladajú zložité cukry z potravy na jednoduché cukry a tie sa vstrebávajú do zažívacieho traktu. Glukóza potom vstupuje do krvného obehu a prichádza do podžalúdkovej žľazy (pankreasu), kde beta-bunky uvoľňujú do krvi inzulín. Inzulín priamo znižuje hladinu krvnej glukózy a umožňuje jej vstup do buniek. Podporuje premenu glukózy na glykogén- “skladovaciu podobu“ glukózy a jeho ukladanie vo svaloch a pečeni. Blokuje tiež rozkladanie bielkovín a tukov v tkanivách. V prípade nedostatku inzulínu alebo zníženej citlivosti organizmu na pôsobenie inzulínu pri diabete sa hladina cukru v krvi zvyšuje a tento stav sa volá hyperglykémia.
Príčiny hyperglykémie
Hyperglykémia môže mať u diabetikov jednoduché príčiny ako sú nadmerná konzumácia jedla, nadmerné pitie sladených nápojov, nedostatočná fyzická aktivita, neprimerané užívanie liekov, ochorenie alebo stres. Najlepším spôsobom, ako zistiť hyperglykémiu, je stanoviť hodnotu glykémie v krvi.
Prejavy hyperglykémie
Príznakmi príliš vysokého množstva cukru v krvi sú najmä:
- zvýšený pocit smädu- v prípade, že pacient nevypije dostatočné množstvo tekutín, vzniká rýchle odvodnenie (dehydratácia)
- časté močenie, obličky strácajú schopnosť vstrebávať veľké množstvá glukózy prítomnej v moči
- malátnosť, únava
- neschopnosť sústrediť sa a pokles pracovnej výkonnosti
- zvýšené potenie, tras a závraty
- zrýchlený srdcový tep.
Prvá pomoc pri hyperglykémii
Hyperglykémia (vysoká glykémia) nebolí a akútnu prvú pomoc zvyčajne nevyžaduje. Ide však o vážny stav z dlhodobého hľadiska. Vysoká glykémia má na telo zlý vplyv a vedie k vzniku tzv. neskorých komplikácií diabetu. Je preukázané, že u pacientov s diabetom 2. typu narastá riziko kardiovaskulárnych chorôb dvoj až štvornásobne v porovnaní s nediabetickou populáciou. Na vine sú zmeny na väčších cievach spôsobené práve hyperglykémiou. Tieto zmeny na cievach postihujú mužov i ženy s diabetom rovnako, vznikajú v mladšom veku a rýchlejšie než u nediabetikov. Preukázalo sa, že hyperglykémia je jednoznačne samostatným rizikovým faktorom úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia.
Ako sa dá teda hyperglykémii zabrániť? Vždy záleží na prístupe samotného pacienta i jeho ošetrujúceho lekára.
Ak má byť liečba hyperglykémie účinná:
- musí byť komplexná
- musí zachovávať individuálny prístup k pacientovi, každý človek je jedinečný
- musí dosiahnuť cieľové hodnoty glykémie a trvalo ich udržať
- musia sa odstrániť alebo aspoň znížiť všetky ovplyvniteľné rizikové faktory
- musia sa dosiahnuť cieľové hodnoty glykémie nalačno, po jedle, tzv. glykovaného hemoglobínu a pri tom úplne odstrániť alebo minimalizovať hypoglykémie
- musí sa znížiť nadváha či obezita
- pacient musí dodržiavať diétne opatrenia a pravidelnú vhodnú pohybovú aktivitu´
- pacient musí prestať fajčiť
- musia sa dosiahnuť cieľové hodnoty krvného tlaku a cieľové hodnoty všetkých krvných tukov - celkového cholesterolu, triglyceridov, HDL a LDL cholesterolu
- pacient musí pravidelne užívať odporúčané lieky
- pacient a jeho odborný lekár musia aktívne spolupracovať, čo zahŕňa pravidelné kontroly a správne využitie možnosti selfmonitoringu.
Zničujúci vplyv hyperglykémie na cievnu stenu sa rozvíja postupne a udržanie hyperglykémie v správnych medziach teda znižuje riziko kardiovaskulárnych komplikácií. V našom tele pravdepodobne existuje tzv. "glykemická pamäť". Znamená to, že sa v organizme prejavia dlhodobo udržiavané správne glykémie či naopak negatívny vplyv dlhodobej glykémie až s určitým časovým odstupom. Telo si „pamätá“ svoju históriu hodnôt cukru v krvi a podľa toho sa „správa“- komplikácie buď vzniknú alebo nie. Dôsledná liečba cukrovky v jej začiatkoch, keď diabetik ešte nemá žiadne komplikácie a cíti sa dobre, zásadne ovplyvňuje jeho prognózu a rozvoj ochorenia.
Hoci zásady liečby sú náročné, mnohým ľuďom s diabetom sa darí priblížiť sa cieľovým hodnotám alebo ich úplne dosiahnuť a trvalo ich udržať.
