Moderné liečebné postupy v diabetológii

Celý profesionálny život zasvätila cukrovke a liečbe pacientov s diabetom. Počas svojej pracovnej kariéry sa stretla s mnohými pacientami, tými, ktorí sa rozhodli radikálne zmeniť svoj životný štýl, návyky a dostať tak svoju chorobu pod kontrolu, ale aj s takými, ktorí návštevu diabetológa berú ako rutinu bez spolupráce a ponechávajú tak kompenzáciu cukrovky len na lekárovi. MUDr. Oľga Polková pracuje na diabetologickej ambulancii v Martine.

Pani doktorka, počet pacientov s diabetom v súčasnosti prudko stúpa. V čom vidíte hlavné príčiny tohto nepriaznivého trendu?

Môže za to hlavne zmena životného štýlu ľudí. Menej sa hýbeme, vďaka novým technológiám sa práca presúva skôr do kancelárií, nemáme núdzu o jedlo, sme vystavení mnohým stresovým podnetom – toto všetko vplýva na rozvoj metabolického syndrómu a cukrovky ako takej. Treba povedať, že obéznych pacientov naozaj pribúda, postihuje čoraz mladšie ročníky, čo veľmi negatívne vplýva na kardiovaskulárny systém.

Zmenili sa v poslednej dobe liečebné postupy, ktoré reflektujú takýto vývoj?

Máloktorý odbor prechádza takým vývojom ako práve diabetológia. V roku 1996 prišli na trh prvé analógy, čo sú v podstate mierne upravené molekuly ľudského inzulínu, ktoré sú zbavené jeho nežiaducich účinkov a potencujú želané efekty – krátkodobé inzulíny pôsobia ešte kratšie, dlhodobé inzulíny ešte dlhšie a vyrovnanejšie a majú neutrálny vplyv na hmotnosť, čo práve obézny pacient ocení asi najviac. Obrovský prelom nastal však až v rokoch 2005 – 2006 s príchodom liečiv na báze inkretínového efektu – GLP-1 agonistov a DPP-4 inhibítorov. Neskôr sa k nim pripojili SGLT-2 inhibítory, ktoré pracujú zase iným mechanizmom – a síce cestou navodenej glykozúrie, čo znamená, že nadbytočná glukóza sa z tela jednoducho vymočí. Liečivá, ktoré využívajú uvedené mechanizmy – navodenú glykozúriu a inkretínový efekt, majú priaznivý vplyv na kardiovaskulárny systém - znižujú počet infarktov a mozgových príhod u pacientov, hospitalizácií v dôsledku srdcovocievnych ochorení, ako aj počet úmrtí z tejto príčiny. Poukazujú na to klinické sledovania, ako aj výsledky mnohých medzinárodných klinických štúdií.

Môžete nám priblížiť, čo to znamená „inkretínový efekt?“

Po najedení sa v ľudskom tele rozbehne mechanizmus, ktorého cieľom je metabolizácia, čiže spracovanie a zúžitkovanie cukrov, tukov a bielkovín obsiahnutých v potrave. Počas tohto procesu sa z čriev uvoľnia inkretíny (jedným z nich je aj GLP-1), čo sú hormóny, ktoré pôsobia na pankreas a vyvolávajú v ňom odozvu – stimulujú β-bunky, ktoré vyplavujú inzulín a tým pádom odbúravajú glukózu v svalovom a tukovom tkanive, a utlmujú α-bunky, čím sa pre zmenu zníži vylučovanie glukózy z pečene. Tento proces však netrvá dlho, nakoľko telo produkuje enzýmy, ktoré tieto inkretíny deaktivujú. Zaujímavosťou je, že keby sme rovnaké množstvo glukózy, ktoré človek zjedol, podali vnútrožilne, a teda by sme obišli tráviaci trakt, vyplaví sa omnoho menej inzulínu, v dôsledku čoho bude degradácia glukózy podstatne spomalená. Práve tento rozdiel nazývame inkretínovým efektom.

Ako vlastne fungujú GLP-1 agonisty? Účinok inkretínov predsa nie je dlhodobý, spomínali ste, že podliehajú degradácii našimi vlastnými enzýmami.

Štruktúra GLP-1 agonistu je mierne pozmenená oproti hormónu GLP-1 vytvoreným v našom tele. Odlišné zloženie tak výrazne spomalí jeho degradáciu. Pôsobenie inzulínu sa tým predlžuje, endogénna produkcia glukózy sa potláča, čo v konečnom dôsledku zníži hladinu cukru v krvi. Okrem toho pôsobenie inkretínov spomalí vyprázdňovanie žalúdka a pohyb čriev, čím sa obmedzí vstrebávanie glukózy do krvného obehu z tráviaceho traktu a dochádza k zvýšenému pocitu sýtosti.

Prešli aj GLP-1 agonisty nejakým vývojom od zavedenia do klinickej praxe?

Áno, všetky zmeny sú samozrejme v prospech pacienta. Mnohí diabetici liečení GLP-1 agonistami si iste spomínajú na podkožné dávkovanie 2x denne. Najnovšie preparáty z tejto skupiny sú vysoko stabilné, odbúravajú sa veľmi pomaly, a preto sa aplikujú len 1x za týždeň, čím sa dosiahol výnimočný komfort pre pacienta - dávku si môže aplikovať kedykoľvek počas dňa bez toho, aby sa obával hypo-, alebo hyperglykemických excesov. Jedinečný mechanizmus účinku výrazne znižuje variabilitu glykémií a pacientom okrem výrazného zníženia glykémie klesá aj hmotnosť.

A čo pacienti, ktorí si pichajú inzulín? Aj tí môžu profitovať z takejto liečby?

Účinok GLP-1 agonistov je výrazný hlavne posprandiálne (po jedle). Na trhu máme k dispozícii aj kombináciu GLP-1 agonistu a bazálneho analógu. Diabetici si tak nemusia aplikovať inzulín 4x denne, teda 3 denné dávky pred jedlom a 1 bazálnu pred spaním, ale len 1 dávku denne. Časť tvorená ultradlhodobým bazálnym analógom udrží správnu glykémiu počas noci a v období medzi jedlami a časť tvorená GLP-1 analógom adekvátne zníži hladinu cukru po jedle počas celého dňa, navyše táto zložka má oproti inzulínu veľkú výhodu – zníži pocit sýtosti a zredukuje hmotnosť.