Pacienti s diabetes mellitus majú väčšie riziko ochorenia COVID-19

Nový koronavírus-2 (SARS-CoV-2) z roku 2019 je RNA mutujúci vírus pochádzajúci pravdepodobne zo živočíšnej ríše. Pôvod koronavírusu sa intenzívne skúma. Za epicentrum nákazy sa považuje trhovisko Huanan so živými cicavcami v čínskom meste Wu-chan. Zapríčiňuje závažný akútny respiračný syndróm, pričom ochorenie s ním spojené sa nazýva COVID-19¹. Koronavírus sa vyznačuje vysokou infekčnosťou. Šíri sa vzdušnou cestou a svojim pandemickým potenciálom významne zasahuje aj do ekonomických a politických rozhodnutí v jednotlivých krajinách. K 12. 10. 2020 17:29 h bolo na celom svete hlásených viac ako 37 920 185 potvrdených prípadov a viac ako 1 083 694 úmrtí, ktoré postihli 214 krajín sveta². Mimoriadne kritická situácia je v súčasnosti aj na Slovensku a každý deň sa mení.

Inkubačná doba, nákazlivosť a sociálny dištanc

Na základe súčasného epidemiologického prieskumu je inkubačná doba vo všeobecnosti od 3 do 7 dní, maximálne však 14 dní. Vo vedeckej literatúre bola popísaná aj inkubačná doba presahujúca 14 dní. Zákerné na koronavíruse je to, že aj nosiči COVID-19, ktorí sú bez príznakov, môžu byť vysoko infekční. S vekom klesá výkonnosť imunitného systému, a preto starší pacienti vo veku viac ako 60 rokov sú vo väčšom riziku ochorenia COVID-19. Tiež ľudia s chronickými chorobami, ako je napríklad diabetes mellitus bez ohľadu na vek sú vo vyššom riziku ochorenia, podobne ako onkologickí, astmatickí, kardiovaskulárni, dialyzovaní a mnohí iní pacienti. Vysoko rizikoví sú aj pacienti s obezitou.

Za zdroj infekcie sa považujú dýchacie cesty nakazeného pacienta (kašeľ, kýchanie, rozprávanie). Infekcia sa tiež môže šíriť aj kontaktom pacienta s infikovaným povrchom, po ktorom nasleduje kontakt s očami, ústami alebo nosom. Môže sa šíriť aj cez placentu z matky na plod a tiež stolicou a močom. Čo je dôležité, podstatný rozdiel v množstve koronavírusov medzi symptomatickými a asymptomatickými pacientmi sa nezaznamenal^3,4.

V prípade odporúčania krízovým štábom je dôležité využívať u seniorov špeciálne otváracie hodiny v obchodoch, eliminovať sociálne kontakty aj v rámci rodiny, mať dostatočné zásoby potravín na obdobie aktuálne vyhlásené vládou, alebo krízovým štábom prostredníctvom rodiny, sociálnych sietí, obchodných sietí, občianskych združení alebo dobrovoľníkov.

Za aký dlhý čas sa vytvoria protilátky v populácii?

Náš imunitný systém nemá žiadne imunitné pamäťové stopy, aby mohol v boji s koronavírusom použiť protilátky. Predmetom vedeckých diskusií je, ako dlho pretrvávajú protilátky po prekonaní ochorenia COVID-19 a či sa môže opakovať s odstupom času u toho istého jedinca. Protilátky musí mať 50 % - 70 % ľudí, aby sa zabránilo vypuknutiu nákazy. Až vtedy hovoríme o kolektívnej imunite. Ochorenie COVID-19 môže pacient prekonať aj opakovane.

V apríli 2020 bola v Českej republike realizovaná štúdia, podľa ktorej sa pozitivita protilátok pohybovala v intervale 0 % - 3 % v závislosti od lokality. Autori pri skúmaní využívali testy na zistenie protilátok v tele, epidemiologicky reprezentatívnu vzorku obyvateľstva a dotazníky. Celkovo sa autorom podarilo z celkového počtu 26 549 testovaných zachytiť 107 ľudí, ktorých otestovali na protilátky pozitívne. Štúdia takisto uvádza, že na jedného pacienta diagnostikovaného koronavírusom vychádzalo vtedy približne 2,3 nakazených, ale nediagnostikovaných. Nakazení, ale nediagnostikovaní pacienti vykazovali z viac ako polovice (51 %) bezpríznakový priebeh ochorenia COVID-19. Autori uvádzajú, že podiel ľudí s bezpríznakovým priebehom je asi 27 % - 38 %. Česko malo v čase štúdie okolo 7 896 prípadov nákazy koronavírusom a 257 úmrtí⁵. Z uvedeného príkladu vyplýva, že vznik kolektívnej imunity môže v jednotlivých populáciách trvať aj niekoľko rokov.

Štandardné preventívne opatrenia R-O-R (nosenie rúška, sociálny odstup, hygiena rúk)

Štandardné preventívne opatrenia pre diabetikov zahŕňajú častú a správnu hygienu rúk trvajúcu najmenej 20 sekúnd, dôsledné nosenie dvojvrstvových rúšok v interiéri (optimálne so striebornými vláknami) alebo respirátorov KN95/FFP2 a sociálny odstup. V jesennom a zimnom období, keď sa vyskytujú aj iné respiračné infekcie, ako napríklad chrípka alebo nádcha, je dôležité nosenie rúška aj v exteriéroch, ak nie je možné dodržať bezpečnú vzdialenosť viac ako 2 metre od ľudí, s ktorými nežijeme v spoločnej domácnosti. Dôležitá je aj ochrana sliznice oka a nosenie okuliarov. Koronavírus je prenosný aj krvou, telesnými tekutinami, sekrétmi (vrátane respiračných sekrétov) a poškodenou kožou. Preto by diabetici mali byť opatrní aj pri odbere glykémie z prsta a realizovať ho až po dôslednom umytí rúk, v čistom prostredí a nie na verejných priestranstvách.

Dôležité je dôsledné prekrytie nosa aj úst, nedotýkanie sa odhalenej tváre, vyhýbanie sa davom, dostatočný odstup od iných ľudí na bezpečnú vzdialenosť viac ako 2 metre a bezprostredný kontakt kratší ako 15 minút. Nakaziť koronavírusom sa totiž možno už po niekoľkých minútach.

Použitie domácich rúšok z látky poskytuje nižšiu ochranu. Vhodným materiálom na ich výrobu je bavlna alebo husto tkaná látka. Odporúča sa po 1 h - 2 h rúško vymeniť, lebo jeho ochranná funkcia sa znižuje. Rúška sa počas nosenia nemožno dotýkať rukami, manipulujeme s ním len prostredníctvom gumičiek alebo šnúrok. Taktiež nie je vhodné skladovať ich počas dňa na voľnom priestore (stôl, vešiak), nakoľko ide o kontaminovaný materiál. Rúško musí pri nosení dostatočne priliehať v oblasti nosa aj úst. Jeho účinok úplne stráca význam pri nosení pod nosom alebo formou podbradníka. Takíto nezodpovední ľudia ohrozujú nielen seba, ale aj svoje okolie. Rúško z látky je po použití potrebné prať v práčke na 60 °C s bežne dostupnými pracími prostriedkami. Možné je aj vyvariť ho v teplej vode pri teplote 100 °C po dobu 5 minút. Po usušení je rúško z látky potrebné vyžehliť z oboch strán suchým teplom. Nie je vhodné používať pri žehlení paru. Niektorí odborníci odporúčajú rúško z látky po vypratí v mydlovej vode namočiť do koncentrovaného soľného roztoku z morskej soli rozpustenej v pitnej vode a následne nechať vysušiť a vyžehliť suchým teplom.

Neoddeliteľnou súčasťou prevencie pred ochorením COVID-19 je časté a správne umývanie rúk mydlom a vodou alebo prostriedkom na báze minimálne 60 % alkoholu. Pri kašli alebo kýchaní je potrebné zakrývať si nos a ústa vreckovkou alebo ohnutým lakťom. Papierové vreckovky je potrebné po použití ihneď vyhodiť do koša. Potrebné je obmedziť úzky kontakt (bozkávanie, podávanie ruky, hladkanie) v súčasnosti so všetkými ľuďmi. Nie je vhodné zdržiavať sa v blízkosti ľudí, ktorí majú príznaky nádchy alebo chrípky aj ak sú to rodinní príslušníci. Neodporúča sa návšteva miest s vyššou koncentráciou ľudí (divadlo, kino, koncert, obchodné centrum, výťah) a klimatizované priestory, v ktorých môže byť rozprášená infekcia do priestoru. V práci je potrebné dodržiavať odstupy, hlavne v otvorených halách a kanceláriách, pravidelne vetrať a nepracovať na viacerých počítačoch alebo strojoch. Všetky povrchy je potrebné pravidelne dezinfikovať. Mäso a vajíčka je potrebné dôkladne prevariť. Taktiež je vhodné zabrániť nechránenému kontaktu s divými alebo hospodárskymi zvieratami⁶. Na internete a sociálnych sieťach sa objavuje množstvo „zaručených receptov“ na prevenciu ochorenia COVID-19. Je potrebné vedieť, že umývanie rúk chlórom, ktorý je určený výlučne na dezinfekciu povrchov, fajčenie, konzumácia alkoholu, ani preventívne užívanie antibiotík a iné, nechránia pred ochorením COVID-19, nakoľko ide o vírusové ochorenie. Najlepšou prevenciou je R-O-R a kolektívna zodpovednosť.

Prečo je dôležité nevysadzovať z liečby lieky ovplyvňujúce aktivitu renín-angiotenzínového-aldosterónového systému (RAAS)?

Hlavnou časťou koronavírusu, ktorá umožňuje jeho šírenie a vstup do ľudských buniek je Spike proteín, ktorý sa viaže na receptory angiotenzín konvertujúceho enzýmu 2 (ACE2-receptory). Dôkazy o významnej úlohe ACE2-receptorov v patogenéze ochorenia COVID-19 viedli k teoretickým úvahám o možnom vplyve liekov ovplyvňujúcich aktivitu RAAS na ochorenie COVID-19. Podľa stanoviska Slovenskej kardiologickej spoločnosti, ako aj stanovísk medzinárodných odborných spoločností, lieky ovplyvňujúce RAAS sú prvou líniou úspešnej liečby artériovej hypertenzie a chronického srdcového zlyhávania s nespochybniteľným vplyvom na zníženie chorobnosti ako aj úmrtnosti. Do tejto skupiny liekov patria všetky inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACEI), blokátory angiotenzínových receptorov (ARB/sartany), včítane kombinácie ARB s inhibítorom neprilyzínu (ARNI). V klinickej praxi sme sa opakovane stretli so žiadosťou pacientov o vysadenie týchto liekov v čase pandémie, nakoľko si niečo prečítali na internete. Vysadenie týchto liekov je nesprávne pre zvýšenie rizika závažných srdcovocievnych príhod (akútne srdcové zlyhávanie, akútne koronárne syndrómy, náhle cievne mozgové príhody a iné)⁷.

Prirodzená podpora imunity

Nakoľko koronavírus napáda najmä ľudí so slabším imunitným systémom, je okrem dôsledného nosenia rúšok, hygieny rúk (umývanie rúk mydlom najmenej 20 sekúnd viackrát za deň a používanie dezinfekčného prostriedku na ruky s obsahom najmenej 60 % alkoholu) a ochrany slizníc oka, dôležitá aj úprava životného štýlu, a to dostatočný spánok, oddych, eliminácia stresu, nefajčenie a pravidelná pohybová aktivita na otvorenom priestranstve vo voľnej prírode v úzkom kruhu členov jednej domácnosti. V čase limitovaných sociálnych kontaktov je vhodné aj cvičenie osamote doma a optimálny pitný režim. Mimo slnečných dní je dôležitá kontrola optimálnej hladiny vitamínu D v krvi cestou praktického lekára s prípadnou substitúciou a dostatočný príjem flavonoidov v strave.

Potrava je schopná zabezpečiť zvyčajne len 5 % - 10 % vitamínu D. Obsahujú ho predovšetkým morské ryby (sardinky 1 500 IU/100 g, treščia pečeň 10 000 IU/100 g, losos 220 IU - 440 IU/100 g, rybí tuk 16 000 000 IU/100 g, sleď 48 000 IU/100 g a kakaové maslo 48 000 IU/100 g). Menšie množstvo je vo vaječnom žĺtku, mäse, pečeni, živočíšnych tukoch a mliečnych výrobkoch. Vajcia sliepok chovaných na pasienkoch majú 3 až 6 krát viac vitamínu D ako vajcia sliepok chovaných v zajatí. V rastlinách sa takmer nenachádza. Až 90 % prísun vitamínu D je zabezpečený pôsobením slnečného žiarenia na kožu. V snahe zabrániť nadmernému opáleniu kože, ktoré sa považuje za rizikový faktor vzniku zhubného melanómu kože sa používajú ochranné opaľovacie krémy, ktoré môžu prispievať k nižšej hladine vitamínu D v krvi preto, lebo zabraňujú jeho vytváraniu.

Predpokladá sa, že iba jedna štvrtina individuálnej variability celkovej koncentrácie vitamínu D v sére závisí od vonkajších faktorov. Väčšinu určujú genetické faktory. Zistilo sa, že v súčasnosti takmer 60 % populácie všetkých vekových kategórií trpí nedostatkom vitamínu D. Z toho u polovice sú namerané hodnoty na extrémne nízkej úrovni. U pacientov s novo diagnostikovaným diabetes mellitus by bolo vhodné zaviesť do vstupného skríningového vyšetrenia aj vyšetrenie vitamínu D.

Vitamín D je prostredníctvom svojich receptorov schopný regulovať rast a apoptózu malígnych buniek, blokovať angiogenézu v nádore, a tým pôsobiť antikarcinogénne. Doteraz uskutočnené predklinické a úvodné klinické hodnotenia jednoznačne potvrdili, že deficit vitamínu D zvyšuje tiež riziko rakoviny. Jeho suplementácia môže výskyt tohto ochorenia významne znížiť. Deficit vitamínu D vedie k reaktivácii imunitných a zápalových procesov a k zvýšenej náchylnosti na autoimunitné ochorenia. Hladina vitamínu D v sére menej ako 35 ng/ml korelovala so zvýšenou úmrtnosťou na ochorenie COVID-19. Suplementácia vitamínu D3 si tiež vyžaduje dostatočný príjem vitamínu K2 v strave, ktorého zdrojom sú živočíšne a fermentované potraviny⁸.

Flavonoidy sú potraviny rastlinného pôvodu, známe aj pod názvom „vitamín P“. Oproti iným antioxidantom majú tú výhodu, že sú aktívne vo vodnom (hydrofilnom) aj v tukovom (lipofilnom) prostredí. Čím viac fenolových skupín flavonoidy obsahujú, tým sú ich antioxidačné účinky vyššie. Flavonoidy s vyšším počtom hydroxylových (OH) skupín vychytávajú vo väčšom množstve peroxidové radikály. Flavonoidy inhibujú lipoperoxidázu, a tým majú protektívne antiaterosklerotické účinky. Fenolové látky sa vyznačujú aj protizápalovými účinkami v priebehu fagocytózy, tiež antialergickými, protiischemickými a protidoštičkovými účinkami. Tiež potláčajú tvorbu kancerogénnych produktov aldehydov inhibíciou peroxidácie lipidov v membránach nádorových buniek. Často je diskutovaný protivírusový a antibakteriálny efekt flavonoidov. Uvádza sa ich priaznivý účinok v prevencii osteoporózy a zubného kazu.

Medzi najvýznamnejšie flavonoidy patria kamferol, kvarcetín, hesperitín, rutín, antokyanidíny, katechín a fenylpropanoidy. Vyskytujú sa v strukovinách, stromových orechoch, rastlinných semenách, zelenine, ovocí, zelenom a čiernom čaji, káve, kakau, korení a červenom víne. Najväčšie množstvo flavonoidov sa nachádza v sóji a ďalších strukovinách, tiež stromových orechoch, rastlinných semenách a obilninách. Zo zeleniny ich najviac obsahuje kapusta, zeler, petržlen, brokolica, cibuľa, cesnak, pór a rajčiaky. Z ovocia dominujú citrusy, jablká (hlavný obsah je v ich šupke), červené bobuľovité ovocie ako jahody, maliny a čučoriedky.

Podľa chemického zloženia sa fytochemikálie delia na polyfenoly, fytoestroly, fytoestrogény, salicyláty, saponíny, terpény, sulfidy, lektíny, glukozinoláty, tiokyanáty, indoly, flavonoidy, inhibítory proteáz, limonény, esenciálne mikroživiny (vitamíny a minerálne látky s antioxidačným účinkom a selén).

Pri konzumácii zeleniny a ovocia je dôležitá pestrosť kombinácií, nakoľko látok s ochranným účinkom proti rakovine je v zelenine aj ovocí veľmi veľa a v jednotlivých druhoch sa nachádzajú v rôznych kombináciách⁹.

Raňajky, obed a večeru zostavujeme na princípe správne deleného taniera (pol taniera zelenina 200 g, štvrť taniera mäso, tofu, syr alebo strukovina a štvrť taniera príloha (3 stredne veľké zemiaky alebo 6 polievkových lyžíc natural ryže alebo 6 polievkových lyžíc grahamových cestovín alebo 1 krajec celozrnného chleba hrúbky 1 cm alebo 1 grahamový rožok). Pred každým hlavným jedlom odporúčame vypiť aspoň 3 dcl neochutenej pitnej vody. Na desiatu, olovrant a druhú večeru odporúčame pacientom ovocie v množstve l kus. Každý vmedzerený pocit hladu odporúčame tlmiť tvrdou neochutenou pitnou vodou. Jedenie viackrát denne a pomenej, t. j. vsunutie ovocnej desiaty, olovrantu a druhej večere vo forme jedného kusa ovocia (najlepšie jablka) zohráva aj psychologický efekt, lebo časť obéznych pacientov bola zvyknutá jesť na desiatu, olovrant a po 18:00 h pri televízii keksy, nekvalitnú čokoládu s rastlinnými tukmi vo veľkom množstve, zemiakové lupienky a iné jedlá. Nahradenie uvedených jedál ovocím redukuje subjektívny pocit násilného chudnutia.

Z výživových doplnkov sa na podporu imunity odporúčajú vitamíny C, D, A, E, K2, skupiny B, omega-3 mastné kysliny, betaglukány z hlivy ustricovej, echinacea, ženšeň, probiotiká a z bioprvkov zinok, selén a horčík¹⁰.

Pri zhoršovaní imunity majú imunológovia aj pri ochorení COVID-19 k dispozícii imunomodulačný preparát isoprinosin, ktorý je viazaný na lekársky predpis.

Konzumácia vlákniny a fermentovaných potravín je dôležitá pri redukcii telesnej hmotnosti a podpore imunity vytvorením správneho mikrobiotu. Pri konzumácii potravy bohatej na vlákninu sa pri jej trávení spotrebuje viac kalórií ako pri konzumácii potravy chudobnej na vlákninu. Na výslednú energetickú bilanciu prijatej stravy má vplyv okrem jej vstupnej energetickej hodnoty aj energetická náročnosť nevyhnutná na jej trávenie.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje obezitu a diabetes mellitus za rizikové faktory rozvoja vážneho až kritického priebehu ochorenia COVID-19. Preto je veľmi dôležitá pozvoľná redukcia telesnej hmotnosti u obéznych pacientov, ktorá prispieva aj k zlepšeniu kompenzácie diabetes mellitus.

Čo je mikrobiot?

Mikrobiot (pôvodný názov mikroflóra) predstavuje spoločenstvo mikroorganizmov nachádzajúcich sa v rôznych orgánoch ľudského tela (čreve, koži, dýchacom trakte, močovo- pohlavnom trakte). Mikrobiot plní rôzne funkcie. Ide hlavne o regulačnú, epigenetickú, bariérovú a metabolickú. Gastrointestinálny trakt (GIT) osídľuje 500 až 3 000 druhov baktérií, ktoré sa správajú ako autonómny orgán s exkluzívnym genetickým vybavením (1 000 000 génov) oproti ľudskému genómu (25 000 génov), pomocou ktorého baktérie pomáhajú človeku adaptovať sa na zmeny životného prostredia a zmenené vlastnosti konzumovaných potravín. V črevách sa nachádza až 85 % imunitných buniek, ktoré sú základom imunitného systému. Je dôležité, aby sliznica čreva bola osídlená správnymi mikroorganizmami.

Čo je vláknina?

Zvýšenie proporcie solubilnej vlákniny (rozpustnej vo vode) v diéte (ovos, jačmeň, ovocie, strukoviny, hliva ustricová, rýdziky, masliaky, čakanka, cibuľa, cesnak, žerucha) má pozitívny vplyv na štruktúru a vlastnosti baktérií osídľujúcich GIT. Pri konzume solubilnej vlákniny je však znížené okrem cholesterolu aj vstrebávanie železa, horčíka a vápnika. Vláknina pôsobí ako prebiotikum. Črevné baktérie fermentujú nestrávené solubilné zvyšky potravy (hlavne vlákninu) a vznikajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom s vlastnosťami signálnych molekúl, pomocou ktorých na receptorovej úrovni ovplyvňujú humorálnu a hormonálnu reguláciu metabolizmu, aktivitu imunitného systému a neurotransmisiu, pomocou ktorej regulujú chuť do jedla, príjem a využitie potravy. Mastné kyseliny s krátkym reťazcom vznikajúce fermentáciou črevnými baktériami pôsobia v hrubom čreve onkoprotektívne. Najčastejšie kmene baktérií osídľujúcich GIT sú Firmicutes, Bacteroidetes, Actinobakteria a Proteobacteria. Obezita je spojená so zvýšenou proporciou Firmicutes a znížením Bacteroidetes.

Okrem nedostatočného príjmu solubilnej vlákniny spôsobuje zmenu mikrobiotu GIT aj technológia spracovania potravinových surovín (sterilizácia, konzervácia) a pridávanie antibiotík do krmiva pre zvieratá a ryby. Odráža sa to v zmene tvorby jednotlivých mastných kyselín s krátkym reťazcom, ktoré rozdielnym spôsobom ovplyvňujú metabolizmus tukov v pečeni, tukovom tkanive a kostrovom svalstve. Priaznivý vplyv na mikrobiot GIT-u má aj konzumácia probiotík. Probiotiká sú živá kultúra, ktorá je prijatá potravinou do organizmu (laktobacily, bifidobaktérie). Probiotiká obsahujú kyslomliečne výrobky (kefír, žinčica, jogurt) a bryndza, ktoré zaraďujeme medzi funkčné potraviny.

Diagnostika ochorenia COVID-19

Diagnostika ochorenia COVID-19 je založená na dôkladnej anamnéze. Dôležitá je epidemiologická a cestovateľská anamnéza, ale myslieť treba aj na komunitný prenos. Ďalej sú na diagnostiku ochorenia COVID-19 potrebné klinické príznaky, laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia, kde priekaznejšie je CT pľúc ako RTG hrudníka. V krvnom obraze pacientov s infekciou COVID-19 sa často objavuje lymfopénia (zníženie počtu lymfocytov v krvi) a elevácia D-diméru (zvýšenie počtu v krvi). Potrebné je sledovať C-reaktívny proteín (CRP), interleukín-6 (býva zvýšený) a tiež troponín (ako marker parainfekčnej myokarditídy ako zápalového ochorenia srdcového svalu, ktorého najčastejšou príčinou je vírusová infekcia).

Na diagnostiku ochorenia COVID-19 počas prvých 7 dní je najvhodnejší výter z nosohltanu a hrdla, pri ktorom sa identifikuje vírusová RNA pomocou polymerázovej reťazovej reakcie (PCR) s diagnostickou citlivosťou okolo 67 % v závislosti od prítomnosti príznakov a doby vyšetrenia od registrovaného kontaktu. Neskôr môže vírus z horných dýchacích ciest vymiznúť a je možné diagnostikovať ho zo spúta alebo bronchoalveolárnej laváže. Protilátky je možné diagnostikovať medzi 4 - 11 dňom proti vírusovým antigénom IgG, IgM a IgA. Dôležitá je teda kombinácia oboch metód, aby sa zvýšila diagnostická výťažnosť ochorenia³. Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied (SAV) sa podieľa na testovaní už aj so slovenskými certifikovanými testami.

Tabuľka 1:
Príznaky prechladnutia, chrípky a ochorenia COVID-19

Zdroj: https://www.preventivne.sk/je-chripka-prechladnutie-ci-
koronavirus.html ¹¹

Príznaky a priebeh ochorenia COVID-19

Podľa definície prípadov v rámci klinickej klasifikácie rozlišujeme ľahšie, mierne a ťažké prípady ochorenia COVID-19. K varovným signálom patria suchý kašeľ, bolesti hlavy, hrdla a svalov, strata chuti a čuchu, únava, malátnosť, nevoľnosť, bolesti a tlak na hrudníku, sťažené dýchanie, dýchavičnosť, horúčka nad 38 °C, hnačka, zápal spojiviek, kožná vyrážka, zmena farby prstov, modrasté pery alebo tvár, ale aj strata reči alebo nemožnosť pohybu. U starších pacientov vo veku viac ako 60 rokov a u ľudí so zníženou imunitou môžu byť prítomné aj atypické príznaky.

V prípade varovných signálov pre ochorenie COVID-19 treba telefonicky alebo formou SMS, či e-mailu kontaktovať praktického lekára a vyhnúť sa používaniu verejnej dopravy alebo taxíka ako aj osobnej návštevy lekára. Možné je kontaktovať aj Úrad verejného zdravotníctva alebo záchrannú zdravotnú službu 115, aby sa zabezpečil prevoz na vyšetrenie bio sanitkou a zabránilo sa prenosu ochorenia COVID-19 na rodinných príslušníkov, iných pacientov a zdravotníckych pracovníkov.

V prípade domácej karantény pre podozrenie alebo potvrdené ochorenie COVID-19 by mal mať pacient, ak je to možné samostatnú miestnosť s kúpeľňou a WC. Ak to nie je úplne možné, potrebná je častá dezinfekcia priestorov, časté vetranie, používanie germicídnej lampy, ale aj vlastného riadu, uterákov a posteľnej bielizne. Nevyhnutná je absolútna izolácia od ostatných členov domácnosti. Dôležitá je častá dezinfekcia kľučiek a stolov. Vírus môže prežívať na povrchu infikovaných predmetov niekoľko hodín až dní v závislosti od teploty a vlhkosti prostredia, ale aj materiálu, z ktorého je predmet vyrobený (tlačidlo na výťahu, verejnej toalete, vypínače, krabice, mrazené výrobky), a preto je dôležité častá a správna hygiena rúk a priestorov.

Tabuľka 2: Schopnosť prežívania COVID-19 na povrchoch

Zdroj: https://vedanadosah. cvtisr.sk/ako-dlho-sa-udrzi-sars-cov-
2-na-rozlicnych-povrchoch¹²

Liečba ochorenia COVID-19

Pri ľahších prípadoch ochorenia COVID-19 sú klinické príznaky mierne a bez známok zápalu pľúc pri zobrazovacom vyšetrení. Liečba ochorenia COVID-19 je v týchto prípadoch symptomatická. Pri závažnejšom priebehu sa môže objaviť obojstranný ťažký zápal pľúc vyžadujúci hospitalizáciu pacientov a pľúcnu ventiláciu. Väčšina pacientov s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 má postihnutie jedného orgánového systému, hlavne dýchacieho systému. U časti pacientov s ťažkým priebehom sa rozvinie sepsa a multiorgánové zlyhanie. Jedným zo závažných nepriaznivých prognostických znakov je rozvoj koagulopatie (porucha zrážanlivosti krvi). Preto sa u všetkých pacientov, ktorí vyžadujú hospitalizáciu odporúča monitorovanie D-diméru, FDP (fibrín degradačných produktov), protrombínového času a trombocytov. Všetci pacienti s COVID-19 zápalom pľúc, ktorí boli prijatí na hospitalizáciu by mali dostávať nízkomolekulárne heparíny (Clexan, Fragmin, Fraxiparin) v preventívnej dávke ako prevenciu venózneho tromboembolizmu. V liečbe u pacientov s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, ktorých zdravotný stav je natoľko závažný, že si vyžaduje kyslíkovú liečbu bol Európskou liekovou agentúrou schválený liek remdesivir, ktorý zabraňuje množeniu koronavírusu v tele človeka. Používa sa pri cytokínovej búrke. V zahraničných klinických štúdiách sa potvrdilo, že liek remdesivir podaný vhodným pacientom v správnom čase skrátil dĺžku hospitalizácie, a tiež významne znížil riziko úmrtia. V liečbe ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 sa osvedčil aj kortikoid dexametazon, ktorý tlmí zápal v pľúcach. Klinické štúdie uvádzajú, že u pacientov, ktorí si vyžadujú kyslíkovú liečbu, dexametazon znižuje riziko úmrtia o 20 % a u pacientov na umelej pľúcnej ventilácii je to až o 30 %. WHO však neodporúča, aby sa kortikosteroidy predpisovali pacientom s miernym a stredne ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, pretože utlmujú imunitný systém a ich pôsobenie môže byť v prípade pacientov s normálnou imunitnou odpoveďou kontraproduktívne. U týchto pacientov by mohlo viesť k oslabeniu obranyschopnosti organizmu a zosilneniu infekcie.

Neoddeliteľnou súčasťou liečby všetkých priebehov ochorenia COVID-19 je dodržiavanie karantény, protiepidemických opatrení, ale aj dôsledné nosenie rúška mimo domácnosť. Všetky informácie o pandémii novým koronavírusom a ochorení COVID-19 sú pravidelne aktualizované a dostupné na www.health.gov.sk, www.uvzsr.sk a mapa.covid.chat.

Posilnenie imunity - dobrá kompenzácia diabetes mellitus

Pre pacientov s diabetes mellitus je dôležitá snaha o čo najlepšiu kompenzáciu, dodržiavanie diétnych a režimových opatrení tak, aby nedochádzalo k zvyšovaniu telesnej hmotnosti aj napriek obmedzenému pohybu. Nevyhnutné je pravidelné užívanie predpísanej liečby, častý selfmonitoring pre aj postprandiálnych glykémií pomocou glukometra. V prípade zhoršenia kompenzácie je potrebné ihneď konzultovať diabetológa telefonicky, e-mailom alebo osobne.

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19

Na ochorenie COVID-19 zatiaľ neexistujú schválené očkovacie vakcíny, hoci mnohé sú v záverečných fázach klinického výskumu. Odporúča sa očkovanie rizikovej populácie proti chrípke. Imunológovia neodporúčajú očkovanie po nočnej službe, v sychravom počasí, pri prechladnutí alebo akejkoľvek infekcii. Očkovacie vakcíny proti ochoreniu COVID-19 by mohli byť k dispozícii v úvode druhého štvrťroka budúceho roka. Predmetom výskumu je klasická inaktivovaná forma vakcíny, ako ju poznáme z očkovania proti chrípke. Skúmaná je aj tzv. mRNA vakcína a vektorová vakcína.

Telemedicína práve v čase ochorenia COVID-19

Telemedicína sa v slovenskom zdravotníctve využíva už dlhší čas. Práve pandémia COVID-19 ukázala jej veľký význam nielen pre diabetologickú prax. Systém e-zdravie poskytuje e-objednanie, e-vyšetrenie, e-lab, e-recept, Elektronickú zdravotnú knižku a Pacientský sumár. Na základe metodického usmernenia hlavného odborníka pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy MUDr. Jaroslava Fábryho pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v diabetologickej ambulancii v období výskytu COVID-19 sú diabetici liečení a manažovaní na najvyššej úrovni aj prostredníctvom moderných telekomunikačných technológií, ako je mobilný telefón, SMS, e-mail alebo videohovor. Denníky diabetika, výstupy z glukometra a zo senzorov sú v mnohých diabetologických ambulanciách konzultované on-line alebo telefonicky už dlhší čas. A e-recepty, ktoré dnes využívajú takmer všetci lekári, významne pomohli nielen pacientom, ale aj lekárom práve v čase pandémie COVID-19 ¹³.

Na jeseň stúpajú počty ľudí s klasickými respiračnými ochoreniami a veľmi nebezpečná môže byť kombinácia chrípky a ochorenia COVID-19, ale aj kombinácia ochorenia COVID-19 s pľúcnou mykoplazmou alebo chlamýdiou. Preto je odporúčané nosenie rúška aj v exteriéroch, ak nie je možné dodržať bezpečnú vzdialenosť viac ako 2 metre od ľudí, s ktorými nežijeme v spoločnej domácnosti. Lebo nikto nie je v bezpečí a len zodpovednosť všetkých môže chrániť pred nebezpečnou pandémiou COVID-19.

Buková L.¹, Bukovská A.³, Galajda P.², Mokáň M.²
¹ Interná klinika, Diabetologická ambulancia,
FNsP F. D. R, Banská Bystrica

² I. interná klinika, JLF UK a UNM, Martin

³ Nemocničná lekáreň UNM, Martin, Diabetologické
edukačné centrum pri 1. internej klinike JLF UK a UNM, Martin

Literatúra

1. Doničová V.: COVID-19. téma dňa. Diabetes a Obezita 2020; 20(39): 47-50.
2. https://www.worldometers.info/coronavirus/?
3. Zahornacký O., Novotný M.: Aktuálne poznatky o ochorení COVID-19, jeho klinických prejavoch, diagnostike a liečbe. Interná med. 2020;20 (7-8):327-330.
4. Zhang L., Liu Y: Potencional interventions for novel coronavirus in China: a systemic review. In J Med Virol. 2020; 25(7): 7.
5. https://medicalxpress.com/news/2020-05-czech-covid-incidence-population.html
6. https://www.uvzsr.sk
7. https://www.noveaspi.sk/products/lawText/7/276520/1/2?vtextu=Covid%2BCoronavirus%
   2BKoronavirus%2B%22SARS%20CoV-2%22%2
   BSARS-CoV-2 %2BAni#lema0
8. Goddek S.: Vitamin D3 and K2 and their potencial contribution to reducing the COVID -19 mortality rate. International Journal of Infectious Diseases 2020; 99: 286-290.
9. Buková L., Galajda P., Mokáň M.: Ako dlhšie žiť a pomalšie starnúť. Vydavateľstvo Quick Print, Martin 2018; 150 s.
10. Bergendiová K.: Ako podporiť imunitu v čase koronavírusu. Bedeker zdravia 2020 (máj-jún); 32-33.
11. https://www.preventivne.sk/je-chripka-prechladnutie-ci-koronavirus.html
12. https://vedanadosah. cvtisr.sk/ako-dlho-sa-udrzi-sars-cov-2-na-rozlicnych-povrchoch
13. Bukovská A.: Ochorenie COVID-19. DIAMART-Spravodaj špeciál; XIV(1/2020):9-10.

Autor: Buková L.¹, Bukovská A.³, Galajda P.2, Mokáň M.2