Obezita v detskom a adolescentnom veku v čase pandémie COVID-19

 

Tlačová správa, 5. mája 2020, Slovenská obezitologická asociácia

Prevalencia obezity v detskom a adolescentnom veku sa neustále celosvetovo dramaticky zvyšuje. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) trpí na celom svete obezitou viac ako 340 miliónov detí a adolescentov vo veku 5–19 rokov. Tento počet sa od sedemdesiatych rokov 20. storočia takmer zdvojnásobil.

 

„Nástup „epidémie obezity“ u slovenských detí začal na prahu nového tisícročia – s oneskorením približne o 15–20 rokov v porovnaní s inými priemyselne a ekonomicky rozvinutými európskymi krajinami. Podľa štúdie COSI (Childhood Obesity Surveillance Initiative), organizovanej SZO, bolo v roku 2015 na Slovensku podľa národných kritérií 9,9 % chlapcov vo veku 8 rokov s nadhmotnosťou a 8,8 % obéznych chlapcov. Prevalencia nadhmotnosti u dievčat rovnakého veku sa zistila v 7,5 % a obezity 9,5 %. Podiel obéznych detí na Slovensku zodpovedá priemeru európskych krajín hodnotených v rámci projektu COSI. Problémom je, že približne 75–80 % obéznych detí ostáva obéznymi jedincami aj v dospelosti, čo je samozrejme spojené s nárastom ochorení sprevádzajúcich nadhmotnosť/obezitu.

S nadhmotnosťou/obezitou u detí a adolescentov súvisí aj nárast diabetes mellitus (DM)  2. typu. V USA je výskyt cukrovky 2. typu  približne 12/100 000 detí, v Európe je číslo výrazne nižšie 2,5/100 000 detí. Vďaka celoslovenskému registru cukrovky u detí vo vekovej kategórii 0-19 rokov predstavuje DM 2. typu  iba nepatrnú časť – 37 detí, čo je 2,31%. Napriek tomuto veľmi malému počtu diabetikov 2. typu v detskom a adolescentnom veku  v ostatných dvoch rokoch aj na Slovensku pozorujeme nárast novo-diagnostikovaných prípadov, ktoré súvisia s obezitou“, hovorí MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD. , špecialistka na metabolické ochorenia, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie.

Deti a adolescenti sú našou budúcnosťou a jednou z najzraniteľnejších skupín v čase pandémie COVID-19

 

Do akej miery sú obézne deti ovplyvnené súčasnou pandémiou COVID-19?

„Priebeh COVID-19 je u detí menej dramatický. U detí dochádza zriedkavejšie k horúčke, kašľu a k dýchavičnosti. Celosvetovo sa u detí zaznamenalo 1-5 % pozitívnych prípadov COVID-19 s nízkou mortalitou (0,18 %), pričom iba  5,7 % infikovaných detí si vyžadovalo hospitalizáciu. Z dostupných odborných zdrojov je známe, že obézni dospelí majú oproti dospelej populácii s normálnou telesnou hmotnosťou vyššiu pravdepodobnosť, že sa nakazia infekčných ochorením COVID-19. Navyše majú aj vyššie riziko rozvoja závažných komplikácií a horšieho celkového priebehu ochorenia. Takéto skúsenosti však zatiaľ – našťastie – u obéznych detí a adolescentov chýbajú“,  dopĺňa prof. MUDr. Ingrid Schusterová, PhD., detská kardiologička a primárka oddelenia funkčnej diagnostiky VÚSCH.

 

kelly-sikkema-xN0INdwHAs4-unsplash

 

Aký je sociálny dopad pandémie na obéznu detskú/adolescentnú populáciu?

„Uzavretie predškolských a školských zariadení sa celosvetovo dotýka veľkého množstva detí, ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť a kvalitu stravovania, vedie k zvýšenému stresu u rodičov a v niektorých prípadoch aj k častejšiemu výskytu násilia voči deťom. Stúpa tendencia k pasívnym sedavým aktivitám (pred obrazovkou televízora, pred počítačom, mobilným telefónom ...), znižuje sa fyzická aktivita, klesá príležitosť na aktívne trávenie voľného času, chýba podpora skupín, priateľov. Menia sa tiež rutinné denné a spánkové stereotypy. Pandémia COVID-19 potenciálne sťažuje prevenciu obezity, významne ovplyvňuje jej nárast a zhoršuje prístup k adekvátnej liečbe. Toto všetko má za následok nárast hmotnosti a progresiu obezity aj s jej následnými komplikáciami“ vysvetľuje detská lekárka MUDr. Eva Sádová.

Čo môže pomôcť?

„Sociálny odstup môže poskytnúť príležitosť pre maximalizáciu pozitívnych zmien v správaní detí a adolescentov v rodinách. Dáva príležitosť dodržiavať pravidelný stravovací režim, venovať sa príprave nutrične vyvážených a kvalitných pokrmov v domácom prostredí a zaraďovať zdravé občerstvenia. Vzdelávanie detí, mládeže a ich rodičov by sa malo zamerať aj na výber zdravých potravín a prípravu nutrične plnohodnotných a vyvážených jedál“ hovorí doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc., odborník na výživu, viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie

Začlenenie zaujímavých projektov a podpora zdravotne prospešných koníčkov do každodenných aktivít detí a mládeže vedie k potrebnej psycho-hygiene a redukcii stresu. „Veľmi dôležitý je pobyt na čerstvom vzduchu, systematické a pravidelné pohybové aktivity (samozrejme v režime nosenia ochranných rúšok a dodržiavania všetkých ostatných odporúčaných preventívnych hygienických a  epidemiologických opatrení). Dôležité je aj upevňovanie správnych stereotypov spánku a ranného vstávania u detí a mládeže s kladením dôrazu na dostatočnú dĺžku spánku. Deti a adolescentov treba viesť k primeranému a vyváženému striedaniu jednotlivých denných aktivít (učenie, pohybové aktivity, pasívny odpočinok – vrátane čítania literatúry). V rámci optimalizácie denného a nočného režimu treba u detí a mládeže vylúčiť obľúbené sledovanie „obrazovky“ tesne pred spaním. Cieľom všetkých týchto opatrení je dosiahnutie a upevnenie prospešných životných stereotypov a zavedenie „zdravej“ životnej rutiny u detí a mládeže“ dodáva MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD. prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie.


« Späť