CUKROVKA A ŤAŽKÉ ZDRAVOTNÉ POSTIHNUTIE

Autorom, ktorý prvý použil názov ochorenia diabetes je Aretaeus z Kappadocie, 200 rokov po narodení Krista. Inšpirovalo ho zrejme nadmerné močenie pacientov, preto použil grécke slovo diabetes, ktoré možno voľne preložiť ako sifón, pretekať cez niečo...

Obdobie stredoveku nebolo vhodným obdobím z hľadiska rozvoja medicíny. Velikán svetovej medicíny Avicena v súbornom diele o medicíne pod názvom Canon medicinae, odporúčal pri cukrovke zvýšiť pohybovú aktivitu, cvičenie a jazdu na koni a vyhýbať sa liekom s diuretickým účinkom.

Až obdobie renesancie prispelo k rozvoju aj medicínskej oblasti. V r. 1674 Thomas Willis ochutnal moč diabetikov a zistil, že je sladký, odlíšil tak ochorenie od iných polyurických stavov. William Cullen v r. 1787 pridáva k diabetes príslovku mellitus – sladký.

20.  storočie je storočím modernej vedy s aplikovaným výskumom. Na jeho začiatku M. A. Lane rozlíšil v pankrease alfa a beta bunky. V r. 1923 udelenie Nobelovej ceny za objavenie inzulínu (Banting, Best). Na objav inzulínu reagovali aj českí lekári. Fyziológ V. Laufberger sa zaoberal účinkami inzulínu a v r. 1924 ho pripravil v čistom stave. Použitím inzulínu v klinickej praxi sa zaoberal zakladateľ českej endokrinológie J. Charvát (1897 – 1984). Slovensko má zásluhou prof. Rudolfa Korca veľký podiel na rozvoji diabetológie vo svete.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa odhaduje počet diabetikov vo svete asi na 200 miliónov. Na Slovensku je registrovaných asi 350 000 diabetikov, pričom incidencia vykazuje 6 – 8 tisíc nových pacientov. Liečba DM pohltí 1/7 celkových nákladov na zdravotníctvo.

Od r. 1979 platí klasifikácia DM podľa National Diabetes Data Group (NDDG), ktorá bola revidovaná v r. 1985. Toto klasifikovanie diabetu bolo v r. 1997 prepracované skupinou expertov a vytvorili tak novú klasifikáciu, ktorá rešpektuje dva základné patogenetické procesy a ich kombináciu: autoimúnnu deštrukciu a inzulínovú rezistenciu.

Hypoglykémia je akútny život ohrozujúci stav, kedy hladina krvného cukru klesá pod dolnú hranicu normálnych hodnôt, t.j. pod 2,8 mmol/l. Hypoglykémia pôsobí ako stresor, ktorý zaktivizuje sympatikus (adrenergné, varovné, autonómne, neurogénne symptómy – upozorňujú pacienta na hroziacu hypoglykémiu a umožňujú pacientovi zabrániť ataku požitím jedla s vyšším obsahom cukru) a vyvolá poruchy CNS z nedostatku glukózy v bunkách (neuroglykopenické symptómy).

Pacienti s DM viac ako 5 rokov strácajú schopnosť vyplavovania endogénneho glukagónu (v rámci kompenzačných mechanizmov pri rozvoji hypoglykémie), čím strácajú obranný mechanizmus pred hypoglykémiou. Podobne zvyšujúci sa vek, neuropatia (najmä autonómneho nervového systému) zhoršujú reakciu adrenergného systému na hypoglykémiu.

Rizikovým faktorom vzniku hypoglykémie u pacientov s DM sú aj samotné chronické komplikácie DM - autonómna neuropatia, gastroparéza (spomalené trávenie), zlyhávanie obličiek.

Subjektívne príznaky - nervozita, nechutenstvo, nepokoj, pocit hladu, zhoršené videnie. Než ich postihnutý vypovie, upadá do bezvedomia, takže pre diagnózu sú bezcenné. Pomôže anamnéza od svedkov, resp. členov rodiny.

Objektívne vyšetrenie v prednemocničnej zdravotnej starostlivosti: bledosť, potenie, tachykardia – klasické učebnicové príznaky sa nevyskytujú pravidelne a spolu, bezvedomiu môže predchádzať kvalitatívna porucha vedomia, niekedy ťažko odlíšiteľná od opitosti, dezorientácia, agresivita až psychotické prejavy, hodnota glykémie nie je podstatná na rozhodnutie o liečbe. Klinické príznaky hypoglykémie môžu byť aj pri „normálnych“ hodnotách glykémie, ak došlo rýchlo k poklesu z glykemických hodnôt. O vzniku bezvedomia rozhoduje dynamika zmien, nie absolútna hodnota.

Diferenciálna diagnostika

Opitosť (ebrieta) - pád na zem a bezvedomiu predchádza potácanie, dýchanie nie je zrýchlené ani úsilné. Cítiť zápach z úst (podobný môže byť pri hypoglykémii aj hyperglykémii). Alkohol môže potencovať vznik hypoglykémie.

Mdloba, kolaps - typická je výrazná bledosť a prostredie (dlhé státie, teplo, vydýchaný vzduch a pod). Môže sa vyskytnúť aj u ľudí liečených na hypertenziu a u starých mužov ráno pri úsilnom močení. Z kolapsu sa postihnutý preberie spontánne v ležiacej polohe.

Srdcová synkopa - ak je spojená s bezvedomím, nie je hmatný pulz na krčnej tepne a postihnutý nedýcha.

Kŕče z teploty - u detí do 5 rokov pri náhlom vzostupe teploty pri infekčných ochoreniach.

Náhla cievna mozgová príhoda - bezvedomie nebýva vždy, pri NCMP býva hemiparéza. Bezvedomie je zväčša pri hemoragickej etiológii a vtedy býva výrazná neurologická lateralizácia.

Epilepsia - bezvedomie vznikne náhle, je spojené s kŕčmi svalov, hrubým trhaním končatín, niekedy penou na ústach. Tento stav trvá niekoľko minút, potom je postihnutý spavý, dezorientovaný a zmätený, ale postupne sa spontánne preberá.

Fenomén neuvedomenia si hypoglykémie (FNH)

Fenomén neuvedomovania si (nerozpoznania) hypoglykémie (FNH) – znamená zlyhanie rozpoznania autonómnych varovných symptómov, resp. ich neobjavenie sa pred vznikom neuroglykopénie. Dôsledkom je skutočnosť, že glykémia môže klesnúť na také nízke hodnoty, že ohrozuje život pacienta. Pacient stráca vnímanie varovných signálov a náhle upadá do ťažkej hypoglykémie až kómy.

Hyperglykémia
- zvýšenie glukózy

Ak je liečba diabetu neprimeraná, alebo ak sa k diabetu pridruží ďalšie ochorenie, môže sa u pacienta objaviť hyperglykémia, kedy sa hladina glukózy v krvi zvýši nad 10 mmol/l. Táto situácia môže byť dočasná alebo dlhodobá.

Sprievodnými znakmi sú: veľký smäd, vylučovanie veľkého množstva moču, strata chuti do jedla, úbytok telesnej hmotnosti, slabosť, ospalosť, žalúdočná nevoľnosť, vracanie, bolesti v brušnej oblasti, bolesti hlavy, pocit pálenia v ústach, rýchly pulz, prudké sčervenanie kože.

Hyperglykémiu najčastejšie spôsobujú: nedôsledný selfmonitoring, nesprávne dodržiavaná inzulínová liečba – nízke dávky inzulínu, vynechanie injekcie, vynechanie tabliet, chyby v diéte (príliš veľké množstvo sacharidov v jedle), nedostatočný telesný pohyb, pridružené ochorenie (infekcia, horúčka, otrava jedlom, trauma, chirurgická operácia).

Ak spozorujete niektorý z uvedených prejavov, okamžite by ste si mali zmerať hladinu cukru v krvi a dať si vyšetriť moč na prítomnosť acetónu. Ak sa v ňom nachádza acetón a glukóza vo vysokej koncentrácii, je možné, že trpíte ketoacidózou. Toto ochorenie sa môže prejaviť tým, že vydychovaný vzduch má zápach kyslých jabĺk, alebo acetónu.

Cukrovka je problém, ktorý môže výrazne narušiť kvalitu života v osobnom, ale aj v pracovnom živote. V súčasnosti počet pacientov s touto diagnózou každoročne rastie. Cukrovka je dlhodobé ochorenie, ktoré sa dá liečiť ale nedá sa úplne vyliečiť. Okrem farmakologickej liečby je potrebné dodržiavať vhodnú diétu doplnenú o správnu fyzickú aktivitu, ktorá pomáha udržať správnu hmotnosť a taktiež predchádza vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Výrazne treba obmedziť aj alkohol a nefajčiť. Každodenným meraním glukózy v krvi si pacient nastaví vhodné limity pri potrave, ale aj pri fyzických aktivitách. Dôležité sú tiež pravidelné návštevy lekára. Dodržiavaním správnych režimových opatrení si každý pacient nájde svoju cestu k plnohodnotnému životu s cukrovkou.

PhDr. Mgr. Jarmila Bramušková, PhD.

Fakulta zdravotníctva SZU so sídlom v Banskej Bystrici,
II. KAIM FDR Banská Bystrica

DOBIÁŠ, V. a kol.: Prednemocničná urgentná medicína. Martin : Osveta, 2007. 381 s. ISBN 978-80-8063-255-7.

MOKÁŇ, M. a kol.: Vnútorné lekárstvo. 3. diel. Bratislava : UK, 2005. 322 s. ISBN 80-223-1895-7.

POKORNÝ, J.: Lékařská první pomoc. Praha : Galén, 2003, 351 s. ISBN 80-7262-214-5.

RAFF, H., LEVITZKI, M. Medical Physiology A Systems Approach. New York : The McGraw-Hill Companies, Inc., 2011. 802 p. ISBN 978-0-07-176663-0.

ROSI, R., DOBLER, G.: Akutní stavy do kapsy pro záchrannou službu. Praha : JK, 1995. 299 s. ISBN 80-85387-28-X.

STONE, C. K., HUMPHRIES, R.L. Current Diagnosis & Treatment Emergency Medicine, 6th Edition, New York : The McGraw-Hill Companies, 2008. 1030 p. ISBN 9780071443197.

SHIER, D. Hole`s Essentials of Anatomy and Physiology, Eleventh Edition. New York : McGraw-Hill Companies, Inc., 2011. 642 p. ISBN 978–0–07–337815–2.

ŠEVČÍK, P., ČERNÝ, V., VÍTOVEC, J. Intenzivní medicína. Praha : Galén, 2000, 393 s. ISBN 80-7262-042-8.

Autor: PhDr. Mgr. Jarmila Bramušková, PhD. Fakulta zdravotníctva SZU so sídlom v Banskej Bystrici, II. KAIM FDR Banská Bystrica