SELFMANAŽMENT PACIENTA S DIABETES MELLITUS V KONTEXTE WAGNEROVHO MODELU

Jednou z najväčších výziev v 21. storočí, ktorej musia čeliť zdravotnícke systémy, sú chronické choroby (WHO, 2007). Vyšší výskyt chronických ochorení po celom svete je spôsobený viacerými faktormi na globálnej, celoštátnej i lokálnej úrovni. Časť z nich je spojená so základnými svetovými a spoločenskými zmenami vrátane urbanizácie a ekonomickej globalizácie, s vládnou a sociálnou politikou a otázkami sociálnej nespravodlivosti i starnutím populácie (ICN, 2010). V súčasnosti tieto choroby mnohonásobne prevyšujú akútne stavy. Chronická choroba je často problémom celoživotným, ako napríklad diabetes mellitus. Prognóza je neistá, choroba má rôzny vývoj, od stavu zlepšenia cez dlhotrvajúce remisie (Zacharová, Hermanová, Šrámková, 2007). U pacienta s diabetes mellitus je dôležité aby svoje poznatky, zručnosti a vôľové schopnosti nasmeroval k hlavnému cieľu – glykemickej kontrole. Vážnosť ochorenia diabetes mellitus si v liečbe vyžaduje individuálny prístup k pacientovi, zameraný na stanovenie individuálnych liečebných cieľov, prihliadajúc na faktory, akými sú vek, sprievodné symptómy choroby, pridružené komplikácie, sociálne a ekonomické prostredie (Barkasi, Barkasi, 2016). Duncan, Ahmed, Li et al. (2011) potvrdzujú, že viacero štúdií popisuje zlepšenie vedomostí a zručností, selfmanažmentu ochorenia, spolupráce so zdravotníkmi a zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť po absolvovaní terapeutickej edukácie pacientov s diabetes mellitus spojenou so selfmonitoringom a úpravou režimu. Martinková (2016) uvádza, že zvyšovanie povedomia pacientov, ich rodinných príslušníkov a všetkých zdravotníckych pracovníkov o potrebách, poruchách a následkoch porúch je zásadný pre prevenciu, čo môže viesť k úsporám nákladov na starostlivosť o pacientov. Je významným činiteľom ovplyvňujúcim úspešnosť liečby a prognózu ochorenia (Balogová, Bramušková, 2016). Na to, aby sa zabezpečila kvalitná ošetrovateľská starostlivosť, musia spolupracovať všetky zdravotnícke profesie, to znamená vytvoriť ošetrovateľský tím, ktorý sa snaží o zachovanie sebestačnosti, telesnej a psychickej pohody a znovuobjavenie dobrého pocitu zo seba (Vagovičová, Puteková, 2013).

Jedným z kľúčových elementov CCM je selfmanažment (seba-riadenie) pacienta. Vychádza z faktu, že zníženie rizika a zlepšovanie výsledkov nemôže závisieť len od konania zdravotníckych pracovníkov, ale rovnako závisí aj od konania pacienta. Primerané znalosti pacienta mu pomáhajú optimalizovať kontrolu metabolizmu, predchádzať diabetickým komplikáciám a vyrovnať sa s nimi. No v prvom rade pacient – diabetik, musí sám chcieť a zaujať k liečbe pozitívny prístup. Aktivity selfmanažmentu sú zvyčajne uskutočňované pacientom medzi plánovanými stretnutiami s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tieto aktivity zahŕňajú zvládanie symptómov, ošetrovanie, zmenu životného štýlu a vyrovnávanie sa s fyzickými a psychickými dôsledkami chronickej choroby (Wagner et al., 2005). Neoddeliteľnou súčasťou selfmanažmentu diabetes mellitus – moderného prístupu v komplexnej liečbe ochorenia je selfmonitoring. Je definovaný ako samostatné meranie vybraných parametrov viažucich sa na kompenzáciu diabetes mellitus samotným pacientom. Pacient s týmto ochorením tu zohráva významnú aktívnu rolu nielen v sledovaní parametrov kompenzácie, ale tiež aktívne reaguje na namerané hodnoty. Selfmonitoring je teda proces pozostávajúci z dvoch častí:

samostatné zistenie určitej nameranej hodnoty;

primerané samostatné rozhodnutie o úprave ďalšej liečby (Kudlová, 2015).

Kudlová, Chlup (2006) uvádzajú, že dnes sa v praxi sledujú v rámci selfmonitoringu u pacientov s diabetes mellitus predovšetkým: glykémia stanovená nalačno a postprandiálna, glykemický profil, glykovaný hemoglobín, ketonémia, glykozúria, ketonúria, proteinúria. Raková, Nábožná (2011) dopĺňajú, že selfmonitoring v širšom slova zmysle zahŕňa aj sebakontrolu klinických príznakov diabetes mellitus ako stav nôh, hygiena, stravovanie, pohyb a iné. Ako uvádza Model starostlivosti o chronicky chorých (CCM) efektívna podpora manažmentu seba samého znamená viac, ako len povedať pacientovi čo má robiť. Znamená to uvedenie pacienta do kľúčovej roly v jeho starostlivosti, čo značí aj pociťovať zodpovednosť za vlastné zdravie. Furtado, Nóbrega (2013) popisujú koreláciu tohto modelu a odboru ošetrovateľstva s ohľadom na to, že ošetrovateľstvo sa skladá z umenia, vedy a pomoci ľuďom pri uspokojovaní ich základných potrieb a učení ich samostatnosti a sebestačnosti – rovnako ako obnovovať, udržiavať a podporovať zdravie v spolupráci s ďalšími odborníkmi. Predpokladá sa, že participovaním sestry v rámci ošetrovateľskej starostlivosti, založenej na teórii ľudských potrieb, bude možné zvýšiť povedomie ľudí s diabetes mellitus pokiaľ ide o ich potrebu zmien v ich životnom štýle, posilnení ich problematického stavu tak, aby prijímali svoju situáciu a verili, že môžu zmeniť svoju realitu. Tieto spôsoby správania selfmanažmentu v spolupráci so sestrou sú zamerané na fyzickú aktivitu, zdravú výživu, monitorovanie glykémie, lieky, riešenie problémov spojených s ochorením, zdravé zvládanie a znižovanie rizík komplikácií. Početné štúdie Bodenheimera et al. (2005) potvrdzujú nezastupiteľnú úlohu sestier v poskytovaní starostlivosti v kontexte Wagnerovho modelu (CCM) a to hlavne v rámci plánovaných návštev v prirodzenom prostredí pacienta. Potvrdzuje to aj Medzinárodná rada sestier, ktorá popísala intervencie sestier konkrétne pre každý element tohto modelu. Furtado, Nóbrega (2013) rozpísali tieto intervencie v článku Model of care in chronic disease: inclusion of a theory of nursing. Vyberáme intervencie v podpore selfmanažmentu:

zapájanie pacienta ako aktívneho partnera do manažovania liečby;

poskytovanie informácii v rámci kompetencií a vzdelávanie pacientov a širokej verejnosti;

podporovaním selfmanažmentu uľahčiť pacientom liečbu;

vytvárať si vzťah s pacientom a jeho opatrovateľmi/ rodinou.

Inovácia v zdravotnej starostlivosti o chronicky chorých znamená zavádzanie nových myšlienok, metód alebo programov, ktoré majú zmeniť spôsob prevencie a liečby chronických ochorení (ICN, 2010). Jedným z kritérií inovácie je aj neustále zlepšovanie kvality zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá, ako uvádza Rapčíková (2013), súvisí so všetkými oblasťami ľudskej činnosti, ošetrovateľskú starostlivosť o chronicky chorých nevynímajúc. Výsledkom kvalitnej, vysoko odbornej a humánnej starostlivosti by mala byť zvyšujúca sa spokojnosť pacientov. Ošetrovateľstvo zohráva fundamentálnu úlohu v podpore zdravia. V dôsledku zmien a vývoja spoločnosti sa aj tento odbor adaptuje, napríklad vo forme novej, modernej role- pokročilej praxe v ošetrovateľstve. Rola predstavuje rozšírené kompetencie v špecializovanom odbore, ktoré v oblasti propagácie zdravia, zdravého životného štýlu a selfmanažmentu sú významným prínosom pre pacientov/klientov (Grešš Halász, 2017).

Doc. PhDr. Ľubomíra Tkáčová, PhD.
PhDr. Dagmar Magurová, PhD.
PhDr. Andrea Obročníková, PhD.

Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta
zdravotníckych odborov, Katedra ošetrovateľstva

Použitá literatúra:

BALOGOVÁ, E., BRAMUŠKOVÁ, J. Podvýživa seniorov – príčiny a riziká. In Deinštitucionalizácia sociálnych služieb v kontexte pomáhajúcich profesií. Bratislava: VŠZaSP sv Alžbety, DP Michalovce, 2016. s.10 – 16. ISBN 978 – 80 – 8132 – 144 – 3.

BARKASI, D. – BARKASI, R. 2016. Význam centier sociálneho poradenstva a edukácie diabetikov. In: DIAspektrum. 2016. číslo 1/2016. Ročník V. s. 6 – 9. ISSN: 1337-592X.

BODENHEIMER, T.- McGREGOR, K.- STOTHART, N. 2005. Nurses as leaders in chronic care. In British Medical Journal. ISSN 0959-8138, 2005, vol. 330, p. 612-613.

DUNCAN, I. - AHMED, T.- LI, Q. E. et al. 2011. Assessing the value of the diabetes educator. In Diabetes Educator. ISSN 0145-7217 , 2011, vol. 37, No. 5, p. 638-657.

FURTADO, L. G. – NÓBREGA, M. M. L. 2013. Modelo de atención en la enfermedad crónica: la inclusión de una teoría de enfermería. In Texto contexto emfermagem. ISSN 0104-0707, vol.22, no.4, p.1197-1204.

GREŠŠ HALÁSZ, B. 2017. Advanced Practice Nursing in Health Care System. In ICN. 2010. Poskytování kvalitní péče, služba komunitám. Péče o chronicky nemocné. 2010. [online]. [citované 2016-08-03]. Dostupné na internete: http://www.mzcr.cz/Odbornik/ dokumenty/balicek-icn_3407_930_3.html.

KUDLOVÁ, P. 2015. Ošetřovatelská péče v diabetologii. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2015. 208 s. ISBN 978-80-247-5367-6.

KUDLOVÁ, P. – CHLUP, R. 2006. Pomůcky k aplikaci inzulínu. In Interní medicína pro praxi. ISSN 1212-7299, 2006, roč. 8, č. 6, s. 302 - 306.

MARTINKOVÁ, J. Hydratácia u seniorov v zdravotníckom zariadení. In: Cesta k modernímu ošetřovatelství XVIII. Praha : Fakultní nemocnice v Motole, 2016. s.118 – 122. ISBN 978-80- 87347-23- 2.

RAKOVÁ, J. – NÁBOŽNÁ, M. 2011. Selfmonitoring ako kľúčová súčasť edukácie diabetika z pohľadu sestry. In Florence časopis moderního ošetřovatelství. [online]. ISSN 1801-464X, 2011, roč. 7, s. 1-4. [citované 2016-05-07]. Dostupné na internete: http://www.florence.cz/osetrovatelstvi/florence-plus/selfmonitoring-ako-k-ucova-sucast-edukacie-diabetika-z-poh-adu-sestry.

RAPČÍKOVÁ, T. 2013. Práva pacientov v etickom a ošetrovateľskom kontexte. 1. vyd., Banská Bystrica: Agentúra MP, 2013. 96 s. ISBN 978-80- 971453-0- 9.

VAGOVIČOVÁ, E., PUTEKOVÁ, S. Etické aspekty starostlivosti o seniorov v ošetrovateľstve. In: Diagnóza v ošetřovatelství. ISSN 1801-1349. Roč. 9, č. 6 (2013), s.18-19.

WAGNER, E.H. et al. 2005. Finding common ground: patient-centeredness and evidencebased chronic illness care. In Journal of Alternative and Complementary Medicine. ISSN 1075-5535, 2005, vol. 11, p. 7 - 15.

WHO. 2007. Prevention of cardiovascular disease. Geneva:WHO, 2007. ISBN 978-92-415-472-60.

ZACHAROVÁ, E. - HERMANOVÁ, M. - ŠRÁMKOVÁ, J. 2007. Zdravotnícka psychológie – Teórie a praktická cvičení. Praha: Grada Publishing, 2007. 232 s. ISBN 978-80-247-2068-5.

Autor: Doc. PhDr. Ľubomíra Tkáčová, PhD. PhDr. Dagmar Magurová, PhD. PhDr. Andrea Obročníková, PhD. Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov, Katedra ošetrovateľstva