Prerušovaný pôst alebo Intermittent Fasting

Prerušovaný pôst (Intermittent Fasting) sa v posledných rokoch stal často diskutovanou témou nielen v laickej verejnosti, ale aj v odbornej medicínskej komunite. Prerušovaný pôst môžete poznať aj pod pojmom prerušované hladovanie. Iní ho môžu poznať aj pod anglickým ekvivalentom intermittent fasting (IF). Ide o spôsob stravovania, pri ktorom sa striedajú rôzne dlhé časové obdobia pôstovania s tzv. stravovacím oknom.

Objavuje sa v súvislosti s redukciou hmotnosti,  ako efektívna metóda chudnutia, ale používa sa aj s cieľom zlepšiť hladinu cukru , taktiež v súvislosti s metabolickým zdravím, inzulínovou rezistenciou, prevenciou civilizačných ochorení, a v poslednom období aj ako potenciálny terapeutický nástroj pri určitých ochoreniach.

Napriek rastúcej popularite však fasting zostáva pre mnohých ľudí nejasný, nepochopený a často sprevádzaný mýtmi či zjednodušenými závermi.

Preto sme sa rozhodli pripraviť sériu pravidelne vychádzajúcich článkov, ktoré sa budú systematicky venovať problematike fastingu, resp. prerušovaného pôstu, z pohľadu medicíny založenej na dôkazoch a klinickej lekárskej praxe.

V úvodných článkoch sa zameriame na základné otázky:

• čo fasting vlastne je a aké formy prerušovaného pôstu poznáme,
• ako fasting funguje z metabolického a hormonálneho hľadiska,
• aké procesy sa v tele odohrávajú počas jednotlivých hodín lačnenia.

V ďalších pokračovaniach sa budeme venovať:

• potenciálnym benefitom fastingu, ale aj jeho limitáciám a rizikám,
• dôležitej otázke, pre koho je fasting vhodný a pre koho naopak vhodný nie je,
• špecifikám fastingu u pacientov s ochorením diabetes mellitus

Súčasťou série bude aj článok venovaný skúsenostiam ľudí, ktorí prerušovaný pôst dlhodobo praktizujú, a to s dôrazom na ich motiváciu začať s fastingom, benefity, ktoré im fasting priniesol , ale aj výzvy, s ktorými sa pri ňom stretávajú.

Cieľom tejto série článkov nie je fasting idealizovať ani univerzalizovať, ale ponúknuť odborný, vyvážený a zrozumiteľný pohľad, ktorý pomôže lekárom aj pacientom lepšie sa orientovať v tejto téme a robiť informované rozhodnutia v kontexte individuálneho zdravotného stavu.

autorka článku: MUDr. Jana Fukasová