„Máme doma diabetika“ je veta, ktorú s úzkosťou a obavou vyslovia v mnohých rodinách na Slovensku. Netreba sa však báť, je to výzva. Strach a úzkosť sa spája len s neznámym. Cukrovka ako ochorenie je známe už tisícky rokov a dá sa zvládnuť. Je príležitosťou uplatniť povahu bojovníka, ktorý dokáže problémy zvládnuť. Cukrovka sa dá v súčasnosti výborne kontrolovať. Diabetik má šancu žiť plnohodnotný život bez komplikácií so šancou na rovnako dlhý život bez komplikácií ako jeho spolužiaci bez cukrovky. Na to, aby liečba bola správne pochopená, je potrebné poznať typ cukrovky. Pri cukrovke 1. typu telu úplne chýba inzulín a celoživotná liečba inzulínom je nevyhnutná. Podstatou je chýbanie inzulínu. Pri cukrovke 2. typu je ochorenie zvládnuteľné tabletkami, avšak môže sa rozvinúť do štádia, kedy je takisto potrebná liečba inzulínom. K nedostatku inzulínu niekedy vedú závažné ochorenia, ktoré poškodzujú podžalúdkovú žľazu, liečba niektorými liekmi, ktoré zvyšujú hladinu cukru v krvi. Sú aj lieky a látky, ktoré trvalo poškodzujú B-bunky. Samostatnou jednotkou je cukrovka vzniknutá počas tehotenstva.

Na začiatku liečby je odhodlanie dokázať urobiť zásadnú zmenu vo svojom životnom štýle. Treba zatvoriť oči a predstaviť si sám seba o 5, 10, 15 rokov. A položiť si otázky: „Ako chcem prežiť toto obdobie? Ako chcem, aby vyzeralo moje telo? Ako sa chcem pohybovať? Ako dlho chcem potešiť svojich najbližších svojou prítomnosťou a životom bez komplikácií?“ Stanovením cieľa sa vytýči cesta, po ktorej sa bude uberať osud spojený s cukrovkou. Všetci okolo radi pacienta podporia a poskytnú rady. Liečba je spoločné dielo, kde hlavnú úlohu má pacient s diabetom. Ako dom potrebuje základy, tak základom úspešnej liečby cukrovky sú: správna strava samokontrola glykémií, pravidelný pohyb a zníženie hmotnosti (ak je BMI (body mass index) ≥28 kg/m2), orientačne hmotnosť = (výška – 100) + 10.

Pár rád na úspešnú liečbu cukrovky. Jedlo predurčuje naše choroby: “Povedz mi, čo ješ a ja Ti poviem, aké budeš mať choroby.“ Preto je potrebné poznať sacharidové výmenné jednotky, glykemický index potravín a ich energetickú hodnotu. Jesť zdravo znamená jesť aj chutne. Polovica porcie jedla má byť zelenina. Meranie glykémie poskytuje informáciu o tom, ako sa mení hladina cukru v krvi po požití jednotlivých druhov potravín. Čím je viac meraní na začiatku choroby, tým väčšia skúsenosť pri určení zloženia a množstva jedla. Dá sa merať aj cukor v moči, pretože telo sa bráni vysokým hodnotám v krvi a vylúči nadbytočný cukor do moču. Odporúča sa 75 meraní za mesiac pacientom s cukrovkou 1. typu a pacientom liečeným intenzifikovaným inzulínovým režimom, 25 meraní za mesiac pacientom liečeným konvenčným režimom a 7 meraní u pacientov liečených tabletami. Šoféri majú povinnosť merať si glykémie dvakrát denne a musia aj poznať príznaky hypoglykémie. Zmeranie glykémie pred šoférovaním a aj počas jazdy je nielen samozrejmosťou, ale aj povinnosťou. Dnes sú dostupné senzory na meranie glykémie, ktoré dokážu merať glykémiu 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Sme stvorení pre pohyb a odovzdávanie energie, ktorú sme prijali v strave. Základom je 10 000 krokov denne. Ak je obmedzenie v chôdzi alebo iné zdravotné obmedzenie, pohyb je treba prispôsobiť zdravotnému stavu. Pravidelné váženie jedenkrát za týždeň nám povie, ako sme boli úspešní a čo ešte musíme urobiť.

Lekár, ktorý Vás lieči dôkladne, pozná jednotlivé štádiá choroby, sprievodné ochorenia a odporúča najvhodnejšiu liečbu. Ak sa vyskytne nežiaduci účinok, treba ísť za lekárom a nečakať do budúcej kontroly. Lieky majú overenú bezpečnosť a znižujú riziko úmrtia zo srdcovocievnych príčin. Preto užívajte lieky na kontrolu krvného tlaku a na zníženie hladiny cholesterolu. Zoznam liekov s uvedením sily a dávkovania veľmi pomôže lekárovi pomôcť Vám, keď to budete potrebovať. Je veľa mýtov, ktoré sa tradujú pri liečbe cukrovky. Dajte na rady ošetrujúceho lekára. Má za sebou dlhoročné štúdium a veľmi veľa skúseností. Pýtajte sa lekára, rád Vám poradí. Bude potešený, že má pacienta, ktorý má záujem správne sa liečiť.

Z pohľadu bezpečnosti diabetika a jeho okolia je dôležité pozorovať, či diabetik upadne do kómy náhle a bez varovných príznakov. Ak sa to stane, treba to povedať ošetrujúcemu, ako aj obvodnému lekárovi. Ak spolupracovníci vedia, že majú kolegu diabetika, pri príznakoch hypoglykémie mu vedia včas a účinne pomôcť. Pri spoločnom stravovaní alebo na oslavách je bontónom rešpektovať diétne obmedzenia pacienta. Je správne neponúkať a nenútiť pod spoločenským tlakom konzumovať niečo, čo poškodzuje jeho zdravie. Diabetik žije v rodine. Vznik cukrovky 2. typu má byť podnetom na zdravé stravovanie a zmenu životného štýlu pre všetkých členov rodiny. Jeho ochorenie sa dotýka všetkých. Stará mama svojím spôsobom života ovplyvňuje aj zdravie svojich vnúčat. Veď tie povedia: „Moja stará mama bola taká, moja mama je taká, prečo by som mala byť iná?” Preto diabetik musí začať sám od seba a má meniť aj svoje okolie. Nie je vhodné pečenie, keď väčšina rodiny trpí nadváhou alebo obezitou. Nie je lepšie pripraviť pekne naaranžovanú misu ovocia a zeleniny? Informácie, ako postupovať pri dlhodobých komplikáciách a pri riešení ťažkých životných situácií sa dajú nájsť v Sociálnom bedekeri diabetika, informácie poskytne aj Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska.

Cukrovka je beh na dlhé trate. Niekto múdry povedal: „Urob to, čo je nevyhnutné, potom to, čo je možné a nakoniec dosiahneš aj to, čo je nemožné“.

 

MUDr. Jozef Lacka, PhD., MBA

diabetológ, Trnava

Máme doma detského diabetika

 

V živote je veľa „drobných“ vecí, ktoré bežne neriešime. Pozornosť sústredíme na tie, ktoré si to podľa nás nevyhnutne vyžadujú, riešime prácu, bývanie, vzdelanie. A samozrejme deti.

„Si už oblečený?“

„Ešte nie.“

„Ponáhľaj sa! Musíš ešte predsa raňajkovať. Čože, to už je toľko hodín? Raňajky teda nechaj tak a poď, aby si stihol do školy a ja do roboty. Máš predsa zabalenú desiatu. A v škole si ešte kúp niečo na pitie, máte tam predsa automat. Pá, tak ja idem.“

Ďalších 8 hodín sa každý z nás rodičov venuje práci v zamestnaní. Potom sa ponáhľajú rýchlo domov pripraviť niečo na večeru, skontrolovať deťom úlohy a… „pekný deň je za nami!“ Z času na čas príde nejaká choroba, zabehneme k lekárovi, ktorý predpíše lieky a veríme, že po ich doužívaní bude všetko ako predtým.

Niekomu takto život prejde, deti mu vyrastú do dospelosti, prídu vnúčatá a všetko sa postupne opakuje. Sú však aj takí, ktorí musia denne riešiť práve tie „drobnosti“. Prečo? Jednoducho preto, lebo majú doma diabetika.

Diabetes mellitus 1. typu je jednou z najčastejších chronických ochorení detského a mladého dospelého veku. U prevažnej väčšiny je ochorenie spôsobené autoimunitnou deštrukciou beta buniek pankreasu (podžalúdkovej žľazy) a následným absolútnym nedostatkom vlastného inzulínu. Ukázalo sa, že choroba má silnú genetickú predispozíciu. Pre jednovaječné dvojčatá je pravdepodobnosť vývoja choroby u druhého dvojčaťa približne 40%, u dvojvaječných sa toto riziko znižuje na 5%. Ak má jedno dieťa v rodine cukrovku 1. typu, je riziko vzniku choroby do 50 roku života u jeho súrodencov 1:10. Genetickú predispozíciu prenášajú na svoje deti viac muži ako ženy. Spúšťač chorobného procesu nie je dodnes presne známy. Diabetes môže spustiť atak vírusovej infekcie, ktorá môže spôsobiť metabolické alebo imunitné zmeny v bunkách ostrovčekov pankreasu.

Výskyt diabetu 1. typu vykazuje celosvetovú vzostupnú tendenciu a značné geografické rozdiely. Na Slovensku bol v roku 1985 zriadený celoštátny register detských diabetikov. Incidencia diabetu 1. typu u detí a dospievajúcich vo vekovej kategórii 0 - 18 rokov bola na Slovensku v uplynulých rokoch 12, 3 na 100 000 obyvateľov. Veľký nárast sa pozoruje vo vekovej skupine 0 – 4 roky, kde je až 9,2 na 100 000 obyvateľov. V detskej populácii na Slovensku teda ročne pribúda 120 až 130 malých pacientov.

Prvou vecou, ktorú potrebuje diabetik zvládnuť – je vyrovnať sa so svojou novou „kamarátkou - cukrovkou“. No nie len on, ale aj celá jeho rodina. Mnoho rodičov si v prvom momente pomyslí: „to je koniec, všetko čo bolo doteraz (strava, šport, cestovanie) skončilo. Čo teraz ďalej?“ Ďalšia vec, ktorá človeka napadne: „Čaká ma toľko nových vecí, zvládnem to? Kto mi poradí, keď si nebudem vedieť dať rady ja?“ A tu postupne prichádzajú do vášho života ľudia, ktorí vám podajú pomocnú ruku vždy, keď to bude potrebné.

Jedným z nich je diétna sestra. Ak je dieťa - diabetik vo veku 8 - 10 rokov, bude sa diétna sestra rozprávať v prvom rade s rodičmi. Vysvetlí im, že jedným zo základných pilierov liečby je strava, ktorá sa vlastne ničím nelíši od bežnej racionálnej stravy. Nie je to nijaká špeciálna „diéta“. Dôležité je vedieť, koľko čoho môžem zjesť a kedy. Ako správne stravu kombinovať, aby sa cukor v krvi držal čo najstabilnejšie na dobrých hodnotách (glykémia - hodnota krvného cukru medzi 5 - 10 mmol/l). Základnou veličinou v strave je tzv. sacharidová jednotka. Predstavuje 10 g sacharidov v danej potravine. Ako prvé sa rodič naučí, ktoré potraviny cukor obsahujú, a teda sa „počítajú“, a ktoré ho neobsahujú, a teda sa „nepočítajú“. Diétna sestra rodičom pomôže zostaviť aj vzorový jedálniček. Ak je dieťa staršie ako 8 - 10 rokov, je do spoločného rozhovoru zapojené i ono, aby si vedelo v škole alebo na výlete samo spočítať sacharidové jednotky v strave.

Ďalším z pomocníkov je lekár. Ten rodičom i dieťaťu vysvetlí, že žiadny „koniec sveta“ nenastal, ale z rôznej príčiny dieťaťu chýba jeden hormón - inzulín. Inzulín je zodpovedný za spracovanie cukrov, ktoré v strave prijímame. Ak tento inzulín telu dodáme, telo dokáže fungovať ako predtým. Lekár potom rodičov aj dieťa naučí, ako tento inzulín podávať, kedy ho podávať a v akom množstve. Nemenej dôležité je zaškoliť rodičov (dieťa) ako postupovať v prípade choroby, stresu, či pri zvýšenej pohybovej aktivite. Sú to situácie, ktoré si vyžadujú osobitné úpravy samotnej liečby, podávania inzulínu a stravy. Keďže inzulín je úzko spätý s jedlom, je nevyhnutné upraviť dávku inzulínu na základe toho, koľko dieťa zje alebo či bude mať zvýšený pohyb. Ak zje iba časť z toho, čo by malo a čo bežne jedáva, musíme redukovať aj dávku podaného inzulínu. Ak bude mať viac pohybu - tiež môžeme upraviť dávku inzulínu alebo pridať trochu sacharidov navyše. Aby sme však naozaj vedeli akú dávku inzulínu máme aplikovať alebo či môžeme vôbec športovať, musíme vždy poznať aktuálnu hodnotu cukru v krvi. Na meranie cukru v krvi nám slúži glukomer. Ak je hodnota krvného cukru vyššia (spravidla nad 15 mmol/l) je nevyhnutné si vyšetriť aj moč na prítomnosť ketolátok, pretože v takom prípade sa športovať neodporúča. Je potrebné, aby dieťa ostalo v kľude, doplnilo si tekutiny formou vody či minerálky. Diabetik si teda potrebuje každý deň niekoľkokrát (minimálne 4 - krát) skontrolovať hodnotu svojho cukru v krvi i v moči.

Ďalším v poradí je psychológ. Psychológ? „Veď ja nie som padnutý na hlavu!?“ To určite nie, no prvé oznámenie verdiktu cukrovka prináša so sebou obavy, napätie, neistotu, výčitky i hnev. Niekedy prichádzajú obdobia, kedy sa človeku zdá, že to už v pohode zvláda, že je s verdiktom vyrovnaný. A potom zrazu bum, čierny mrak pochybností! Psychológ je človek, ktorý ukáže, ako tento mrak zahnať vždy, keď sa objaví.

Dnešná doba mobilov, tabletov a iných výdobytkov techniky vie rodičom i detským diabetikom v mnohých veciach uľahčiť život. Napríklad taká situácia: prídete do reštaurácie, objednáte si jedlo… a zrazu neviete presne na tanieri zrátať všetky potraviny, ktoré vám naservírovali. Kedysi si preto možno ľudia objednávali iba jedlá, ktoré si vedeli spočítať. Dnes môžete v kľude vytiahnuť svoj mobilný telefón a vďaka modernej aplikácii nájsť, ktorá potravina sa ako ráta. A nikomu pri stole nebudete „čudný“, lebo veď dnes vidíte pri stole s mobilom skoro každého druhého človeka. A čo vrcholový šport? Že sa ho musíte vzdať? Kedysi to športovci počuli z úst lekára dosť často. Dnes športovať s diabetom nie je problém. Vo svete i u nás máme niekoľko vrcholových športovcov, ktorí majú cukrovku 1. typu a napriek tomu sa športu nevzdali. Napríklad americký plavec Gary Hall. V rokoch 2000 až 2004 získal olympijské zlato. Celkovo získal 10 olympijských medailí. Alebo americký cyklista Phil Southerland založil prvý profesionálny cyklistický tím Team Type 1. Ďalším je britská veslárska legenda Sir Steve Redgrave, ktorý zvláda pretekanie pomocou inzulínovej pumpy. Na Slovensku je to mladý bežec na lyžiach, ktorý získal v roku 2013 bronz na 45 kilometrovej trati Bielej stopy.

Dokonca rodičia detí, či deti samotné, si môžu priebežne, kontinuálne počas dňa sledovať hodnoty svojho cukru v krvi. A to vďaka kontinuálnemu glukózovému monitoringu pomocou tzv. senzora. Takže rodičia už nemusia žiť v neustálom strachu „čo ak v noci zaspím a dieťa bude mať náhodou hypoglykémiu“ (nízka hodnota krvného cukru, ktorú je nutné urgentne riešiť podaním sladeného nápoja, v ťažkých prípadoch bezvedomia alebo kŕčov aplikáciou injekcie Glucagen Hypokit, ktorú každý diabetik musí mať doma k dispozícii).

Áno, je toho na začiatku veľa. Veľa nových informácií, prispôsobenie režimu dňa. No každý z nás takéto podobné situácie v živote má, či už je to pri nástupe do nového zamestnania alebo pri nástupe do novej školy. Vždy máme pocit, že množstvo nových informácií je pre nás naraz veľa. A predsa nikto z nás neuteká po 2 týždňoch či mesiacoch do iného zamestnania či školy. Lebo každý vie, že všetko chce svoj čas. Postupne sa zaučíme, zorientujeme… a nakoniec to každý z nás zvládne. Tak je to aj s cukrovkou. Každý to nakoniec zvládne. Niekto preto, lebo nemá iné východisko, väčšina ľudí však preto, lebo to zvládnuť chce.

 

MUDr. Andrea Milanová

Národný endokrinologický
a diabetologický ústav, n.o. Ľubochňa


Odporúčané články

Cukrovka nie je len zvýšený cukor

Cukrovka nie je len zvýšený cukor

Cukrovka, diabetes mellitus, je ochorenie rozmanitého pôvodu

Čítať viac
Máme doma detského diabetika

Máme doma detského diabetika

V živote je veľa „drobných“ vecí, ktoré bežne neriešime.

Čítať viac