Aby bola liečba diabetu úspešná a človek sa nemusel stretávať s každodennými obavami o  svoje fungovanie, je nutné  pravidelne monitorovať hladinu glukózy v krvi. Pod pojmom selfmonitoring (sebakontrola) teda rozumieme v užšom slova zmysle kontrolovanie glykémií. Pacient si pomocou glukomera stanovuje hladiny cukru nalačno a po jedle v priebehu dňa a noci.

V širšom slova zmysle je selfomonitoring aj kontrolovanie glykozúrie (stanovovanie cukru v moči), ketonúrie (stanovovanie ketolátok v moči), prípadne meranie a sledovanie telesnej hmotnosti a krvného tlaku. Množstvo klinických štúdií dokázalo, že intenzívna a dôsledná kontrola hladiny glykémie prináša úspešnejšiu liečbu cukrovky, zlepšenie kvality života diabetikov a podstatné zníženie výskytu komplikácií cukrovky alebo spomalenie rozvoja ochorenia. Skúsenosti z diabetologických ambulancií ukazujú, že ak diabetik pozná svoju aktuálnu glykémiu, pomáha mu to dodržiavať diétne opatrenia a zásady životosprávy. Pacient môže aktívne ovplyvňovať svoje glykémie v bežnom živote, ale aj počas „zvláštnych“ situácií  ako sú ochorenia spojené s teplotami či hnačkami, pri hyperglykémii aj hypoglykémii.

Vďaka selfmonitoringu sa  dokáže prispôsobiť aj pri výrazných zmenách denného režimu  ako sú cestovanie, dovolenky, sviatky, pri vyššej alebo neobvyklej fyzickej aktivite. Početnosť a načasovanie kontrol glykémií je veľmi individuálne. Nestačí však svoje hodnoty len zaznamenávať a zhromažďovať. Pacient vybavený glukometrom by mal vedieť aj správne tieto dáta vyhodnotiť. Napríklad ak je vysoká alebo nízka glykémia, mal by to vedieť dať do súvisu s tým či jedol veľa alebo málo, či sa hýbal dostatočne, alebo nie, či si má upraviť dávku inzulínu či liekov, prípadne si ku glykémii zapísať poznámku a následne ju prediskutovať so svojím diabetológom.

Samozrejme, aby pacient dokázal úspešne robiť selfmonitoring, musí úzko spolupracovať so svojím lekárom. Nutná je kvalitná edukácia aj technická inštruktáž, ktorá sa bežne robí v diabetologických ambulanciách. Pacient musí vedieť, ako pri selfmonitoringu postupovať a ako s nameranými výsledkami narábať v jeho bežnom dennom fungovaní. Pravidelné kontrolovanie glykémií aj diabetológovi pomáha lepšie rozhodnúť o úpravách liečebného režimu a takzvane "ušiť pacientovi liečbu na mieru". Dobré výsledky glykémií potom motivujú pacienta pri ďalšej spoluúčasti na liečbe a dodržiavaní zásad správneho životného štýlu. len menšina pacientov však selfmonitoring zvláda takto predpisovo. Dôvodom nie je len neochota a neznalosť pacientov, ale aj nepohodlie pri odbere vzorky krvi, či manipulácie s glukometrom. V súčasnosti sa preto výrobcovia snažia nielen o čo najvyššiu presnosť merania, ale aj o čo najvyšší komfort pre pacienta. K dispozícii veľké množstvo kvalitných glukometrov, každý z nich má svoje špecifické testovacie prúžky. Pre úspešnosť selfmonitoringu glykémií je nutná kvalitná medicínska a technická edukácia pacienta (pacient musí vedieť ako, čo a kedy robiť), ktorá sa bežne vykonáva v diabetologických ambulanciách. Aj selfmonitoring má svoje limity. Pacient si napríklad kontroluje glykémiu v rovnakých denných dobách, čím môžu uniknúť problematické časové úseky. Selfmonitoring sa samozrejme nedá robiť v zamestnaní, počas športovania či v spánku. Táto metóda "samokontroly" nie je vhodná ani pre nespolupracujúcich  pacientov , starých ľudí alebo ľudí s duševnými ochoreniami či mentálnym postihnutím.

Lekári sa veľmi často stretávajú v ambulanciách aj s prikrášľovaním výsledkov selfmonitoringu. Pacienti si napríklad odmerajú hladiny glukózy tesne pred kontrolou, keď krátkodobo dodržiavajú diétne a režimové opatrenia. Výsledky selfmonitoringu však potom nesedia s hodnotami glykovaného hemoglobínu. Tie odhalia vysoké glykémie v sledovanom období, hoci aktuálna hladina cukru je v poriadku. Našťastie pacientov s takouto „zodpovednosťou“ za vlastné zdravie je menšina.