Hypoglykémia vzniká vtedy, ak glukóza klesne pod spodnú hranicu normálnych hodnôt hypoglykémie 3,3 mmol/l a sú prítomné príznaky hypoglykémie. Za klasickú definíciu nízkej hladiny glukózy v krvi sa považuje:

  • prítomnosť príznakov hypoglykémie
  • nízka hladina cukru v krvi
  • vymiznutie prejavov hypoglykémie po podaní glukózy

Klinické príznaky hypoglykémie sa môžu vyvinúť veľmi rýchlo a vyžadujú okamžitú liečbu. Primeraná hladina cukru v krvi je dôležitá pre normálnu funkciu mozgu. Pri hypoglykémii sa znižuje metabolická aktivita mozgu, čo sa môže prejaviť rôznymi neurologickými, psychiatrickými alebo nešpecifickými príznakmi.  Opakované hypoglykémie môžu viesť k vážnym poruchám činnosti mozgu, pretože glukóza je pre nervovú bunku základným zdrojom energie. Môžu spôsobiť pokles kocentrácie, intelektových schopností a poruchy pamäte. Nezvratné poškodenia mozgu sa najčastejšie prejavujú zhoršeným chápaním a vnímaním myšlienok, zmenami nálad a poruchami koordinácie. Neliečená hypoglykémia môže vyústiť do poruchy vedomia, hypoglykemickej kómy a smrti. Veľmi dôležité je jej rýchle rozpoznanie a liečba, ktorej cieľom je obnovenie je rýchla obnova hladiny krvného cukru.

Existuje i takzvaná pseudohypoglykémia alebo falošná hypoglykémia. Príznaky sa u diabetikov prejavia pri prudkom poklese glykémie z vysokej hodnoty na mierne zvýšenú. Za prudký pokles glykémie sa považuje zníženie glykémie o viac ako 5-6 mm/mol v priebehu 2-3 hodín. Vzniká väčšinou u diabetikov s nedostatočnou liečbou a vysokými hodnotami krvného cukru.

Za istých okolností sa hypoglykémia môže objaviť aj u ľudí, ktorí nemajú diabetes.

 

Hypoglykémia- vážna komplikácia diabetu

 

Hypoglykémia patrí medzi závažné akútne komplikácie cukrovky. Je to tiež vážny medicínsky, ale aj sociálny problém, ktorý spôsobuje zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o diabetikov. Obavy z hypoglykémie znižujú kvalitu života diabetikov, ich spoločenské a pracovné uplatnenie  a zabraňujú účinnej liečbe. Nerozpoznané a neliečené hypoglykémie môžu negatívne ovplyvniť zdravie pacienta. Podľa lekárov skutočný výskyt hypoglykémie je podstatne vyšší než sa predpokladá z bežného selfomonitoringu pacientov.

 

Hypoglykémia sa delí podľa výskytu príznakov na príznakovú -symptomatickú a bezpríznakovú- asymptomatickú. Podľa závažnosti sa delí na miernu, ktorej nápravu pacient zvládne sám a ťažkú, ktorá si vyžaduje asistenciu druhej osoby. U diabetikov 2. typu sa vyskytuje v priemere jedna epizóda ťažkej hypoglykémie za päť rokov.  Výskyt hypoglykémie sa u týchto pacientov líši podľa druhu liečby. Hypoglykémia postihuje 22 percent pacientov liečených bazálnym inzulínom a asi 33 percent diabetikov, ktorí sú liečení inzulínom a liekmi. Riziko vzniku ťažkej hypoglykémie sa zvyšuje počtom prekonaných hypoglykémií a dĺžkou liečby inzulínom.

Hypoglykémia patrí medzi najčastejšie dôvody prerušenia inzulínovej liečby na Slovensku. Výskyt hypoglykémie podľa medzinárodných prieskumov súvisí s nedodržaním liečby a dokonca s prerušením inzulínovej liečby.  Pacienti často udávali vynechanie dávok, nedodržanie času podania a zníženie dávky  inzulínu. Strach z hypoglykémie bol častým dôvodom úmyselných nepravidelností pri podaní inzulínu. Tento dôvod uviedlo až 44 percent pacientov, ktorí vynechali dávku a 51 percent pacientov, ktorí si sami znížili dávku inzulínu.

Až 22 percent lekárov uviedlo, že pacienti označujú hypoglykémiu alebo strach z hypoglykémie ako dôvod na prerušenie inzulínovej liečby. Mnohí z nich ju prerušia už počas prvého roku liečby. Až 88 percent lekárov pritom uviedlo, že u mnohých pacientov sa tak nedosahuje adekvátna kontrola glykémie.

 

Hypoglykémia bola v medzinárodných prieskumoch aj častým dôvodom pre hospitalizáciu najmä starších pacientov s diabetom 2. typu. Ťažká hypoglykémia sa tiež spája s výskytom závažných kardiovaskulárnych príhod a úmrtiami na infarkt a cievnu mozgovú príhodu. Až jedna tretina pacientov mala obavy z hypoglykémie a podobná časť pacientov udávala vedomé udržiavanie zvýšenej hladiny krvného cukru, aby predišli hypoglykémii.

Strach z hypoglykemickej príhody môže teda viesť k zhoršeniu kontroly glykémie. Pacienti sú kvôli tomuto strachu menej ochotní spolupracovať na intenzívnej liečbe, zhoršuje sa dodržiavanie diétnych opatrení aj správnosť a presnosť užívania liekov. Hypoglykémia sa tak paradoxne stáva rizikovým faktorom rozvoja neskorých chronických komplikácii diabetu spôsobených častou hyperglykémiou-vysokými hladinami cukru v krvi.

 

Príčiny hypoglykémie u diabetikov

 

  • Chybná dávka inzulínu a perorálnych antidiabetík – veľké množstvo, nesprávne časovanie, nesprávny typ liečiva.
  • Hladovanie, vynechanie večerného jedla- nízky alebo oneskorený príjem sacharidov po podaní liečiv
  • Náhla neprimerane intenzívna alebo dlhotrvajúca fyzická záťaž
  • Pobyt v extrémne teplom prostredí, ktoré zrýchľuje účinok inzulínu (na slnku , v saune)
  • Užívanie liekov, ktoré zvyšujú účinok inzulínu alebo perorálnych antidiabetík (nesterodiné antireumatiká, beta-blokátory a podobne)
  • Konzumácia alkoholu-znižuje sa vlastná produkcia glukózy
  • U diabetičiek liečených inzulínom po ukončení tehotenstva
  • Rozvoj komplikácií ako je obličkové zlyhávanie, spomalené vyprázdňovanie žalúdka a podobne
  • Endokrinné choroby- porucha štítnej žľazy, znížená funkcia naodbličiek, choroby hypofýzy, deficit hormónu glukagónu, ktorý spôsobuje rýchle uvoľňovanie glukózy do krvi a podobne
  • Rozvoj iných závažných porúch organizmu- porucha vstrebávania živín, závažné poruchy pečene, nádory a podobne

 

Prejavy hypoglykémie

 

Ak glykémia klesne pod 3,3 mmol/l vznikajú symptómy aktiváciou autonómneho nervového systému-varovné príznaky

  • pocit hladu
  • jemný tras
  • úzkosť
  • potenie
  • pocit tepla
  • zrýchlená činnosť srdca, tachykardia
  • vzostup tlaku krvi

Ak glykémia klesne pod 2,8mmol/l vznikajú neuroglykopenické symptómy porušením funkcie mozgu. Ide o nedostatok glukózy v centrálnom nervovom systéme.

  • bolesti hlavy
  • zhoršenie zraku, dvojité videnie
  • porucha reči
  • kŕče, obrny, závraty
  • slabosť, ospalosť
  • zmätenosť, podráždenie
  • nezvyčajné správanie
  • povahové zmeny
  • zmeny nálady- depresia, eufória, poruchy myslenia

 

Za závažnú hypoglykémiu sa považuje hladina pod 2,5mmol/l- definuje sa ako  stav s potrebou pomoci inou osobou

 

Ľahká hypoglykémia

Diabetik rozpozná jej príznaky a môže ju samostatne zvládnuť. Máva ju väčšina inzulínom liečených diabetikov, pri intenzifikovanej inzulínovej liečbe sa vyskytuje častejšie. Príznaky bývajú premenlivé a majú individuálny vývoj. Okrem klasických príznakov pociťujú niektorí diabetici úzkosť, zmeny nálady, zvýšenú aktivitu, unáhlenosť a rozrušenie.

 

Ťažká hypoglykémia

Dochádza pri nej k zmene stavu vedomia a je potrebná pomoc ďalšej osoby. Závažné hypoglykémie sa spájajú s bezvedomím a kŕčmi, opakované výskyty poškodzujú funkcie centrálneho nervového systému.  

 

Nočná hypoglykémia

Diabetici 1. typu mávajú hypoglykémie najmä v noci – tzv. tiché hypoglykémie. Príznakmi sú intenzívne sny, nočné mory, raňajšie bolesti hlavy, nepokojný spánok, chronická únava, depresie, nočné potenie, nočná triaška

 

Prvá pomoc pri hypoglykémii

 

Cieľom liečby je rýchla obnova glykémie. Hypoglykémiu je potrebné riešiť ihneď. Pri objavení prvých príznakov je vhodné zmerať hladinu cukru v krvi glukomerom.

Pri ľahkej hypoglykémii treba ihneď podať rýchlo vstrebateľné sacharidy – najlepšie v roztoku (sirup, ovocné šťavy). Ak príznaky neustupujú do 10 až 15 minút, znovu zmerať glykémiu a opakovať podávanie rýchlo vstrebateľných sacharidov. Po zlepšení treba zjesť 10-20 g pomaly vstrebateľných sacharidov (napr. chlieb), aby sa predišlo návratu hypoglykémie.

Pri ťažkej hypoglykémii,ak je pacient v bezvedomí, je potrebné aplikovať glukagón do svalu (0,5 mg deťom do 5 rokov, 1 mg starším). Efekt sa dostaví do 15 minút. V každom prípade treba zavolať lekára, ktorý aplikuje roztok 40% glukózy do žily. Po aplikácii glukagónu môže pacient zvracať. Najlepšie je diabetika s ťažkou hypoglykémiou dopraviť do nemocnice, kde ho ďalej liečia infúznou liečbou.

Glukagón je hormón, ktorý vedie k rýchlemu vzostupu hladiny cukru v krvi a mal by ho pri sebe nosiť každý diabetik liečený inzulínom.

Pri nočnej hypoglykémii treba mať poruke rýchlo účinkujúci cukor.

Po dosiahnutí stabilizácie glykémie vždy treba kontaktovať lekára a informovať  ho a poradiť sa o ďalších opatreniach.

Komplikácie hypoglykémie 

Komplikácie môžu vzniknúť v dôsledku ťažkej jednorazovej hypoglykémie, ktorá môže viesť až ku smrti alebo v dôsledku cievnej mozgovej príhody, akútnej koronárnej príhody alebo poruchy srdcového rytmu spôsbenej hypoglykémiou. U diabetikov bývajú nebezpečné nočné hypoglykémie, ktorých je takmer polovica. Tieto nerozpoznané hypoglykémie sa podieľajú na náhlych úmrtiach diabetikov.

 

Hypoglykemická kóma

Kóma je stav hlbokého bezvedomia. V ťažších prípadoch postihnutý nereaguje ani na bolestivé podnety. Nízke hladiny krvného cukru(hypoglykémia) môžu viesť až k bezvedomiu. Opakované hypoglykemické kómy môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu, ako prvá sa poškodzuje mozgová kôra. Hypoglykemickú kómu často sprevádzajú aj kŕče. Tento závažný stav sa v 3 až 10 percentách môže končiť smrťou.

 

Prevencia hypoglykémie

  • základom je spolupráca pacienta s lekárom, pacient by mal poznať vzťah stravy, fyzickej aktivity a podávania liečby
  • selfmonitoring glykémií
  • každý diabetik liečený inzulínom by mal mať pri sebe rýchlo vstrebateľný sacharid (hroznový cukor, prirodzene sladený nápoj, stolový cukor)
  • prispôsobenie liečby záťažovým situáciám ako sú vracanie a hnačky
  • úprava dávok inzulínu pri fyzickej aktivite, diabetik musí byť poučený o úprave dávok inzulínu pred záťažou, nutný je monitoring glykémií pred cvičením i po ňom, nemal by cvičiť pri glykémii pod 5mm/mol a nad 15 mmol/l
  • pri opakovaných glykémiách je nutné upraviť inzulínový režim, prípadne znížiť dávku liekov na cukrovku.