Závažná hypoglykémia – ako ju zvládnuť?

 

Hypoglykémia? Nie, ďakujem...Každému, kto ju v plnej paráde zažil, stačilo. Hypoglykémia je stále podľa druhu liečby relatívne častou komplikáciou liečby diabetes mellitus. V závažných formách môže pacienta priamo ohroziť na živote. Spája sa so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom (riziko fatálnych arytmií, aktivácia stresogénnych hormónov, aktivácia sympatikového nervstva). Vo výraznej miere je hypoglykémia a obava z nej limitujúcim faktorom dosiahnutia normoglykémie. Inzulín má spomedzi liekov používaných v diabetológii najvyššiu schopnosť znižovať glykémiu. V súčasnej dobe je pre diabetikov 2. typu dostupná široká paleta antidiabetík s veľmi nízkym rizikom hypoglykémie. Avšak pacienti s DM 1. typu ale aj 2. typu, ktorí sú liečení inzulínom, majú riziko hypoglykémie vyššie. Rizikovejší sú aktívni jedinci, či detskí pacienti.

Nie je však hypoglykémia ako hypoglykémia. V praxi sa stretávame s pojmami ľahká hypoglykémia (hodnota menej ako 3,9 mmol/l), signifikantná hypoglykémia (menej ako 3 mmol/l) a závažná hypoglykémia1. Závažná hypoglykémia je definovaná ako epizóda nízkej hladiny glykémie, ktorá je spojená so závažným poklesom kognitívnych funkcií (sú spojené s vyššou mozgovou činnosťou), pri ktorej si už pacient nie je schopný pomôcť sám a vyžaduje asistenciu druhej osoby. Jednoduchšie povedané, ide o hypoglykémiu, ktorá tak ochromí schopnosti postihnutého, že nie je schopný primerane uvažovať a konať s cieľom pomôcť si, takže je odkázaný na promptnú pomoc okolia (laikov alebo zdravotníkov).

Hypoglykémia je najčastejšie popisovaná symptómami ako pocit slabosti, chvenia, potením, veľkého hladu až nauzeou, poruchou ostrosti zraku, búšením srdca, závratmi, neschopnosťou sa sústrediť, bolesťou hlavy, zhoršením rečového prejavu, ospalosťou. Samotných prejavov a ich interpretácie je naozaj široká škála, niekedy treba po nich pri rozhovore s pacientom pátrať. Môže to byť pocit únavy či bolesti hlavy po nočnom spánku, zvláštne zmeny nálady, čo vedie k nesprávnym úsudkom a vyšetreniam u neurológov alebo psychiatrov. Výskyt hypoglykémie je podceňovaný, selfmonitoringom pomocou glukometra sa z kapilárnej krvi zachytí naozaj len malá časť. Mohli by sme si to predstaviť ako vrchol ľadovca (zachytené hypoglykémie), ktorého väčšiu časť ukrytú pod hladinou nevidíme (skryté hypoglykémie). V súčasnej dobe je v diabetológii trendom kontinuálne meranie glykémie, na základe ktorého dokážeme merať glykémiu v niekoľko minútových intervaloch na základe biochemicko-fyzikálnych procesov z intersticiálnej tekutiny v podkoží. Vyhodnocovanie záznamov v ambulantnej praxi potvrdzuje záchyt nepoznaných hypoglykémií v rizikových obdobiach ako je noc, počas alebo po telesnej aktivite, počas choroby atď. Tieto situácie môžu mať za následok aj závažnú hypoglykémiu. Špecifickou skupinou pacientov sú pacienti so syndrómom neuvedomovania si hypoglykémie. Frekventnými hypoglykémiami akoby vyhasínal systém alarmu v organizme, takže symptómy hypoglykémie absentujú a pacient nemá šancu včas zareagovať. Následkom môže byť až hypoglykemická kóma. V prípade, ak je protrahovaná, môže spôsobiť prechodné alebo zriedkavo trvalé poškodenie mozgu.

Ako postupovať pri hypoglykémii je jedna zo základných zručností, ktoré pacient musí zvládnuť hneď v úvode svojej diagnózy. Pri ľahších hypoglykémiách sa osvedčilo podať sacharidy – najlepšie v nápoji, vstrebávajú sa rýchlo (ovocné šťavy, cukor), podľa okolností 15-30 gramov sacharidov (pozor na „zero“ nápoje - tie glykémiu nezvýšia). Ak príznaky neustupujú, treba glykémiu opäť premerať, zopakovať postup. Následne je optimálne zjesť 10-20 g zložených sacharidov (vstrebávajú sa postupne, pomalšie), aby sa predišlo recidíve hypoglykémie. V týchto prípadoch sa treba vyvarovať „prestreleniu“ dávky sacharidov, čo je pomerne časté, keďže pacient sa hypoglykémie obáva a má snahu sa poistiť často dvoj, či trojnásobnou dávkou sacharidov.

V prípade závažnej hypoglykémie je situácia odlišná. Pacient môže byť zmätený, nespolupracujúci, nezriedka v bezvedomí. V prípade zdravotníckej pomoci sa aplikuje koncentrovaná glukóza priamo do žily, pacient sa v priebehu pár minút preberá a ďalší manažment už zváži personál zdravotníkov či záchranárov (podľa okolností transport do nemocnice). K závažným hypoglykémiám však dochádza vo väčšine prípadov v domácom prostredí alebo vonku počas výletov či pri športe. V týchto situáciách je indikované podanie glukagónu do svalu. Glukagón je protihormón inzulínu, ktorý v krátkej dobe dokáže mobilizovať zdroje glukózy v tele a zvýšiť glykémiu v krvi. Mal by byť súčasťou pohotovostného balíčka diabetika liečeného inzulínom, či už doma alebo na cestách. Aplikácia nie je zložitá, samozrejme vyžaduje duchaprítomnosť okolia, ktoré, najmä ak sa jedná o laika z ulice bez skúseností (rodičia a partneri diabetikov sú vo výhode), môže mať problém vplyvom emócií a stresu s injekčnou aplikáciou. Je užitočné, ak sa so spôsobom aplikácie glukagónu oboznámi pacient a jeho najbližší včas dopredu. Vzhľadom na snahu zvyšovať komfort pacientov sú predmetom skúšania a overovania efektu v praxi aj iné formy aplikácie glukagónu, ktoré by mohli byť riešením týchto situácií a zároveň zvýšením kvality života diabetikov a ich najbližších.

Článok podporený spoločnosťou Eli Lilly Slovakia s.r.o., PP-LD-SK-0201

 

  1. American Diabetes Association. Diabetes Care. 2018;41(suppl 1):S55-S64. 2. International Hypoglycemia Study Group. Diabetes Care. 2017;40(1):155-157.

 

 


Autor: MUDr. Miriam Avramovová Diabetologická, ambulancia V. Internej kliniky LF UK a UNB


« Späť